Začalo to septembrom roku 2013 keď som nastúpila do prvého ročníka na vysokú školu. V podstate som sa rozhodla pre vysokú školu preto, lebo som bola pred tým na gymnáziu a z každej strany som počúvala, že v podstate žiadnu inú možnosť nemám, ako ísť na "výšku". Čo na to povedať ? Vybrala som si to, čo ma baví, no aj tak som nebola stotožnená s tým, že ma čaká ďalších 5 rokov. A ešte keď sa teraz každý náhli len za titulom a vôbec ľuďom nejde o to, či ich to baví alebo nie. Ekonómia, "lekárčina", pedagogika.. všetko vcelku zaujímavé odbory, niektoré lukratívnejšie, niektoré menej. No od času, čo navštevujem túto inštitúciu som si uvedomila veľmi veľa vecí, ktoré si mnohí ľudia bohužiaľ neuvedomujú a doslova sa trápia so štúdiom, len kvôli spomínanému titulu.
Prvé mesiace mi to vôbec nedochádzalo, a tiež som sa bála čo a ako. No nedávno prišiel zlom v mojom zmýšľaní, keď som tak sedela na prednáške jedného profesora, ktorý tie moje "puzzle" v hlave poskladal tým správnym smerom. Predstavila som si vysokú školu ako veľkú budovu plnú múdrych ľudí. Toľko múdrosti nikde inde nenájdete ako tam. Je tam toľko veľa vzdelaných ľudí, študentov bažiacich po vzdelaní a o knihách plných zmysluplných myšlienok už ani nehovoriac. Tento spomínaný profesor ma veľmi inšpiroval svojim výkladom. Bol tak neskutočne zanietený a odovzdaný tomu čo robí, že ma to donútilo premýšľať aj za hranice môjho zmýšľania. Naozaj obohacujúce. Na vysokej škole som stretla toľko rôznych typov ľudí, "nátur" a jedinečných stvorení, kde by som inde nenašla.
Každá jedna hodina, prednáška, "cviko" je niečím zaujímavé... Na jednej strane vidím nudnú históriu Anglicka (v anglickom jazyku ovšem) a a na druhej strane vidím vyučujúcu, rozhadzujúcu rukami, robiacu XY rôznych funny grimás a hovoriacu s takou vášňou, že vás to až strhne do deja daného príbehu a začnete milovať aj dejepis a pamätáte si to len vďaka nej. Alebo keď sa pozriem na tie hrubé knihy, vidím len hromadu papierov, ktoré sa naučím (aj keď sú zaujímavé, stále sú to len knihy), a keď si uvedomím, že za tým je aj ďalší vyučujúci, ktorý taktiež miluje svoj odbor, a vy sa až s chuťou vraciate na jeho hodiny, pretože tá "hromada papierov" zrazu dostala iný rozmer, je naozaj jedinečný pocit.
Život mi dal skvelú príležitosť navštevovať vysokú školu, a určite to mienim využiť, pretože to, čo máte možnosť sa naučiť tam, už nikde inde nedostanete. Toľko múdrosti na jednej kope, toľko úžasných ľudí, priestorov, kníh... glória !
Som rada za každú prednášku a hodiny strávené tam, aj keď si uvedomujem, bude to drina, no je to o chcení. A ja to chcem...
Ďakujem, ak ste došli pri čítaní až sem, vážim si to.
S pozdravom,
Michala
PS: Dlhšie som sa neozvala, ale nikdy neviete, kde vás "kopne múza" :) Všakže...
