
Prešla som si obdobím ezoteriky a týchto liečivých kameňov pár rokov dozadu. Síce som sa tomu prestala venovať, no nezanevrela som na ne. Podľa môjho názoru človek nájde silu týchto kamienkov až vtedy, keď je na to vnútorne pripravený.
Nedávno som dostala anjelika z krištáľu, ako dar od milovanej osoby. Veľmi to potešilo. Prvá myšlienka, čo mi skrsla bola, že či je kamienok skutočne určený mne (osudom) a poslúži mi ako očista mojej mysle, alebo je to len ďalší blábol „ezotericky zameraných tetušiek“. Niekde som však čítala o tom, že by sme si tieto kamene mali vyberať sami, no zastávam názor, že ak je darovaný z čistého nefalšovaného citu ( či už kamarátskeho, alebo partnerského ), BUDE to fungovať. Ovšem, ak si danú osobu ceníte rovnako ako ona Vás.
Prišla som s darčekom domov a nedal mi pokoja. Doslova priťahoval moje ruky, aby siahli do tašky a vybrali ho. Stalo sa. Hneď ako som ho vybrala, cítila som, že je to práve TEN kameň, ktorý mi bude robiť radosť ešte dlho. Nechala som si ho položený na odhalenom lýtku a venovala som sa naďalej e-mailom na internete. Po chvíľke som ho začala cítiť. Spočiatku chladný krištáľ začal preberať teplo z mojej nohy a dodával mi fascinujúcu energiu. Bolo to prekvapujúce. Keďže som to nečakala, nič som si ani nenamýšľala. Prišlo to z čista -jasna ku mne.
Nedalo mi to a anjelika som si presunula na oblasť srdca. Bol to skvelý krok vpred, na ceste k poznaniu týchto kamienkov. Doslova ma upokojoval, pridával mi na nálade a dodával mi dobrý pocit. Sálalo z neho teplo, ktoré mi pumpovalo do celého tela. Myseľ mi zaplavili vznešené a čisté myšlienky. Cítila som sa tak vláčne, ako špagetka, čo sa pomaly rozvára vo vode a užíva si kúpeľa. Presne tak som si užívala aj ja kamienok na dekolte.
A kam s ním ? Momentálne ho nosím všade so sebou. Jednoducho mám vnútornú potrebu ho mať stále v kabelke a občas ho zobrať do rúk, nech opäť zažijem to krásno sálajúce z môjho anjelika. Poláskam si ho v dlaniach, nechám položený na nejakej časti tela a potom ho zas odložím. Určite si časom nájde aj miestečko niekde v izbe, kde ho budem mať na očiach, no na teraz cítim, že ho potrebujem mať neustále pri sebe.
Teraz si poviete, že som nejaký snílek, čo verí na „obyčajné“ kamienky. Nie je to pravda. Len vnímam realitu, čo mi ponúkajú. Na druhej strane však priznávam, že naša myseľ je nevyspytateľná a veľa vecí si doslova vsugeruje, no dovolím si tvrdiť, že teraz to tak nie je :) Cítim to !
PS: Nebojte sa toho. Aj najväčších realistov si tieto nevinne vyzerajúce kamienky podmania :)
Michala