Dnes mi moj škerivý, miestmi až neprirodzený úsmev vyčarilo jedno náhodné stretnutie. Milý starý pán, ktorého poznám od svojho detstva mi dokázal vykúzliť úsmev na perách. Bolo to veľmi príjemné stretnutie a zaspomínanie na časy, keď ma poznal ako "takú malinkú".
Následne som sa pobrala svojou cestou. Mne však stále ostalo to malé kúzlo. Neskutočne krásny pocit. Prechádzala som ulicami mesta s úsmevom na tvári, avšak ako zareagovali ľudia, ktorí okolo mňa prechádzali ? Ukazovali mi tak akurát svoje zvraštené čelá a kamennú tvár. To naozaj v dnešnej dobe neexistuje dovod na úsmev ? Zo všetkých tých ľudí, čo prešli okolo mňa, mi 99,99 % nastavilo pohrebný výraz. Bolo mi osobne ľúto, že tá veta zo začiatku článku nemala týmto pádom vobec zmysel. Doslova sa pozerali na mňa ako na blázna a čo si dovoľujem vobec usmievať sa ?! Ak by bol úsmev skutočne darom, tak by ho drvivá väčšina z nich ani len neprijala a o opätovaní ani len nehovorím. Uponáhľaní ľudia, čo si myslia, že s tými ich vráskami na čele sa niekam posunú. Práve úsmev by nás mal ťahať smerom nahor, k nebesám šťastia a pohody. Určite sa aj Vám bude lepšie na seba a na okoloidúcich dobre pozerať, ak občas nahodíte už toľko "omieľaný" úsmev. Vnútorný pokoj, ktorý táto nevinná vecička dokáže zabezpečiť Vám aj Vášmu okoliu. Nedávno som dokonca čítala aj nejaký článok "pre ženy", že s úsmevom sú ľudia oveľa atraktívnejší a lepšie vnímaní svojim okolím, ako tí čo sa neusmievajú. Osobne s týmto názorom súhlasím, pretože krajšia vec ako milí a otvorení ľudia snáď ani neexistuje.
Možno sa Vám zdá, že len trepem do vetra, no vyskúšajte a uvidíte sami. Vždy lepšie chodiť po svete s nepatrnými vráskami okolo očí od úsmevu ako s nepríjemnými čiarami na čele od hnevu :)) Nahodiť úsmev a ide sa !!! :))))
Michala
