Najprv by sme sa asi mali všetci zamyslieť nad tým, čo skutočne znamená veta :“ Chýbaš mi“. Pre každého je to určite niečo iné. Niekomu chýba v živote, práve ten pocit aby ho niekto hľadal, túžil byť v jeho blízkosti, aby sa niekto zaujímal o každodenné starosti, strasti a pocity. Niekto zase má možnosť mať takého človeka po svojom boku a vetu „Chýbaš mi“ napriek tomu nikdy nedokáže vysloviť. Prečo? Kvôli vysokému egu? Kvôli tomu ,aby tomu druhému nedal pocítiť ako veľmi slabý sme? Ako veľmi závisí naše šťastie od inej osoby?
Veta :“Chýbaš mi“, neznamená :“Rýchlo vráť sa naspäť, chcem ťa mať blízko seba alebo vráť sa nechcem aby si bol tisícky kilometrov odo mňa, pretože sa nudím“ aj ja sama som si význam tejto vety uvedomila až v momente, keď som stála na letisku medzi stovkami ľudí a lúčila som sa so slzami v očiach s človekom, ktorý bol pri mne každučký deň, ktorý ma ráno zobudil so sladkými slovami a večer magickým bozkom, ktorý veľmi dobre vedel ako veľa pre mňa znamená no aj napriek tomu sa ma na to stále pýtal, ktorý ma vedel nahnevať, no malou čokoládkou si ma vždy vedel získať na svoju stranu, nikdy som od toho človeka nežiadala žiadne dôkazy lásky a aj napriek tomu som ich dostávala viac ako bolo treba, úžasná večera, kytica ruží, bozk na čelo či len obyčajné objatie, to všetko mi dal človek, ktorému som do tej doby nedokázala povedať tú vetu, ktorej som sa tak bála až vtedy, na tom letisku. Neviem sama ako, no s uplakanými očami som sa pozrela do tých jeho a pozbierala v sebe aj ten kúsok odvahy? Dalo by sa to vôbec nazvať odvahou? Skôr nádej, že sa znova uvidíme, no cítila som potrebu konečne to povedať.
„Vieš,..“ Chcela som začať, no môj monológ prerušil knedlík v mojom krku, ktorý mi nechcel dovoliť pokračovať. "Chcem ti povedať, prečo mi budeš chýbať hneď po tom, ako odídeš za tento roh“, ukázala som prstom na kontrolu, kde sa o malú chvíľu chystal a pokračovala ďalej. „Aj keď ma často naštveš, v momente, keď nie si so mnou sa zrazu nebudem mať na koho hnevať, keď ma rozosmievaš v momente keď odídeš, opadne môj úsmev, pretože sa nebudem mať pre koho smiať, a keď nebudeš so mnou, zrazu budem mať pocit, že všetko to ticho mi pripomína teba.“
