Aké by to bolo keby mali myseľ a ego?
„Hej! Tvoje šišky padajú na moju stranu!“ hovorí borovica vysokému smreku. (majetníckosť, moje! JA!)
„Ja som oveľa dôležitejší ako ty, moje drevo má vyššiu cenu.“ Vystatovačne zahlásil smrek. (egoizmus)
„Prečo svoje listy obtieraš o jej kôru? Ty ma už nemiluješ?“ plače breza. (strach - neláska)
„Tvoje miesto je lepšie, máš viacej slnka a svetla ako ja.“ vzdychla si smutne vŕba. (závisť)
„Som nepotrebný, nikto si ma nevšíma.“ povedal jaseň. (nedôvera v seba, bez sebavedomia)
A tak si sedím a hľadím na nich ako si len stoja, nevyžadujú moju pozornosť, nesúperia medzi sebou, všetko sa deje v prirodzenom toku života a času ktorý im bol daný na tomto svete.
Ah, milé stromy aký ste mi len vzorom, že sa dá žiť život jednoduchý a zmyselný. Žiť podľa jednoduchých pravidiel, byť tým kým si keď si prišiel na tento svet (prirodzenosť), neporovnávať sa (vďačnosť), byť prítomný (vedomé vnímanie), neplakať keď vietor ohýba a láme konáre, o rok vyhnať nové o čosi silnejšie (skúsenosť, poznanie,viera), poznanie, že sila sa skrýva v koreňoch (rodina).
Ďakujem Vám.
