Téma, alebo teda jej najpodstatnejšie črty, bola aktualizovaná z Lás–ka–nia z roku 1992, v ktorej rozosmievala divákov p. Kolníková osobne, a v máji 2016 bola hra znovu uvedená, tentokrát s p. Kolníkovou prostredníctvom videozáznamu.
Veci nemusia byť stopercentne také, ako nám sú prezentované či ako ich my ukazujeme, a mať dar „v očiach a rukách“ môže viesť k tomu, že sa človek akurát zblázni.
Láskanie nie je synonymom lásky, tak ako priezvisko Láska nutne nezaručuje prejavy onoho pocitu s malým „l“ na začiatku slova tohto človeka. Tak isto, ako by si človek snáď myslel a dúfal, že sa svet pohne dopredu, zlepší sa, od osemdesiateho šiesteho, no on sa len postupne prispôsobí novej dobe a realita je ešte horšia.
Medziľudské vzťahy nie sú častokrát práve ľudské, svet tam „vonku“ nie je tak iný, ako by sme si priali a možno očakávali, keď sa prehupneme cez hranice našej dediny či mesta. Problém je totiž v tom, že aj ten „zahraničný“ svet je tvorený len ľuďmi.
Vystihnúť skutočnosť a podať ju tak, že sa divák úprimne zasmeje, ale istým spôsobom mu do mozgu zasiať zopár motívov, o čom uvažovať, je talent, ktorým p. Štepka oplýva a skvele ho využíva.
Na tom, že sa moja osoba zúčastnila tohto predstavenia, má najväčší podiel moja sestra, ktorá ma pri každej možnej príležitosti presviedčala, nech idem, a musím skonštatovať, že našťastie. Týmto ju konkrétne, neanonymne, pozdravujem...
