Keď som sa zamyslela nad tým, čo vlastne od roku 2011 chcem, moja myseľ reagovala tak, ako pri väčšine ľudí dnešnej doby. Hneď som vedela vymenovať materiálne veci, cestovateľské sny či pracovné ambície. Chcela by som vydať svoj román, rozbehnúť môj projekt, vďaka ktorému pomáham deťom na onkológii, zúčastniť sa koncertu Armina van Buurena, vidieť naživo minimálne jeden zápas Majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa hrajú na Slovensku, ísť do Londýna na finále prestížnej Ligy Majstrov, stať sa úspešnou redaktorkou známejšieho internetového portálu... Takto by som mohla pokračovať. Po krátkom zamyslení sa, som si začala rozmieňať na drobnejšie, čo by obnášalo splnenie si vymenovaných vecí. Zrazu som narazila na hlavný kameň úrazu. Čo ním je? Predsa peniaze. Asi by som musela vyhrať veľkú sumu peňazí, alebo mať rodičov milionárov. Priznávam, trochu sklamane som sa zadívala von oknom a uvedomila si, že si budem musieť vybrať. Chcem vydať román a pokračovať v rozbehnutom projekte. Rozhodnutie padlo prekvapivo dosť rýchlo. A čo tie ostatné? Na koncerte spomínaného DJ-a som už raz bola, hokej si pozriem v televízore, finále Ligy Majstrov taktiež. Uskromním sa pri zápasoch našej ligy, možno zavítam na duely reprezentácie. V práci budem radšej menšími krokmi postupne napredovať, získavať kontakty na hráčov a snažiť sa ostať pri písaní športových článkov sama sebou.
Akurát sa usmievam nad tým, že som rozmýšľala len nad materiálnou stránkou. Avšak, to dôležitejšie, ma hneď nenapadlo. V tomto roku chcem byť konečne zdravá a dosiahnuť hranicu 5 rokov od úspešného prekonania ťažkej choroby. Chcem byť šťastná a hlavne robiť šťastnými mojich rodičov, sestru, ostatnú rodinu a priateľov. Chcem dávať veľa lásky, pretože viem, že kto veľa dáva, ten aj veľa dostáva späť. Chcem spoznať nových ľudí, no zároveň mať vždy čas a byť ochotná pomôcť tým, na ktorých mi záleží a cítia, že ich mám rada. Jednoducho, túžim po tom, aby som si takto o 365 dní mohla povedať, že síce pre celý svet som nikto, pre niektorých ľudí predsa niečo znamenám.
Viem, písala som o mojich snoch, ale myslím si, že ak sa nad tým zamyslíte, nájdete sa v tom. Každý túži po niečom materiálnom a ja nechcem tvrdiť, že je to zlé. To nie. Len proste nemôžeme zabudnúť na to, že sú aj dôležitejšie veci. A je veľká škoda, že na tie často zabúdame a presúvame ich na druhú koľaj...
