Konkurencia medzi výrobcami osobných automobilov sa prehlbuje aj na Ďalekom východe. Automobilka Honda sa rozhodla, že do roku 2040 sa stane už iba elektromobilkou, lenže niektoré reálne skutočnosti nasvedčujú, že to môže byť v skutočnosti len nesplniteľný sen.
Dospel k tomu aj samotný šéf Hondy Toshihiro Mibe, keď sa dosť vydesený vrátil zo svojej návštevy v Číne. V roku 2024 tam totiž vyrobili približne 12,4 milióna elektrických áut, čo predstavuje viac ako 70 % svetovej produkcie a v ďalšom roku sa výroba ešte zvýšila.
Pripomeňme, že Južná Kórea patrí k popredným ázijským ekonomickým tigrom. Je štvrtou najsilnejšou ekonomikou v Ázii. Má najvyšší podiel domácností s prístupom k vysokorýchlostnému internetu, je svetovým lídrom v hustote využívania robotov v priemysle a v integrácii umelej inteligencie do bežného života.
Čína je dnes globálnou veľmocou sveta a úspešne sa vypravuje aj do vesmíru. Stalo sa tak aj napriek Veľkému skoku vpred a následnej Kultúrnej revolúcii v druhej polovici minulého storočia, keď tam hladom umrelo 45 miliónov ľudí. Hoci v Pekingu, na Bráne nebeského pokoja, aj naďalej visí ikonický obrovský portrét Mao Ce-tunga, za posledných 40 rokov Čína prešla bezprecedentnou transformáciou. Vybudovala najrozsiahlejšiu sieť vysokorýchlostných železníc na svete, najväčšiu sieť diaľnic, a aj nás doslova zasypala spotrebným tovarom všetkého druhu.
Pre politológov a analytikov sa súčasná Čína stala tvorivým laboratóriom, kde sa s liberálnymi demokratickými hodnotami Západu, porovnáva centralizovaný mocenský systém, založený na priemyselnej produkcii a sociálnej disciplíne. Pozorne jej úspechy monitorujú aj také ambiciózne krajiny ako Filipíny, Thajsko či Vietnam.
Ázijská pracovitosť je tradične vnímaná ako symbol vysokej disciplíny, oddanosti práci a schopnosti dosahovať výsledky. Ich práca však nie je len prostriedkom obživy, ale často aj otázkou osobnej i rodinnej cti. Tento fenomén má veľmi hlboké korene v kultúrnych tradíciách.
Povestní čínski kuliovia boli v 19. a 20. stor. žiadaní na stavbách všetkých významných železníc sveta. Lenže v súčasnosti to už nie je len o účinku ázijskej „horkej sily“, ktorá neohrozene prekonávala aj tie najväčšie prekážky. Jej vlastnosti sa už dávnejšie pretavili aj do prípravných a projekčných fáz chystaného diela.
Bez výraznej podpory týchto etáp, či už v centralizovanej čínskej, alebo v liberálnejších podmienkach úspešných ázijských tigrov, by sa veľké a náročné projekty nikdy tak rýchlo neuskutočnili. Aj my obdivujeme ich výnimočné stavbárske diela, ale o moderných pokrokoch v prípravných etapách výstavby príliš nevieme. Hoci najmä tu by bolo potrebné hľadať aj pre nás zvládnuteľné inšpirácie.
Naša osobná pracovná mentalita sa od ázijskej dosť odlišuje a platí to nielen pri výkonoch na stavbách. Pripomeňme náš byrokratický systém prípravy stavieb, kde sa aj napriek posledným legislatívnym úpravám u väčších projektov zatiaľ dopredu príliš neposúvame. Ani noviny sa už nepozastavujú nad tým, keď štúdia uskutočniteľnosti, či environmentálne posúdenie chystaného diela, má trvať najmenej viac než jeden rok. Verejnosť do týchto zdĺhavých procesov nevidí a ak sa k niečomu čoraz zriedkavejšie vyjadruje, tak len k meškaniam počas výstavby.
Zdá sa však, že je predsa len záujem sa poučiť. Za jedným z mladých, práve rastúcich ázijských tigrov, sa aktuálne vybral osobne náš premiér. Na cestu do Vietnamu si vzal aj zopár ministrov a na preniknutie do koreňov úspechu tejto krajiny tam išla aj ministerka kultúry.
Je pravda, že podobnú ideu, ako je súčasný čínsky model centrálneho plánovania, sme v totalitnom satelitnom bloku zanechali v minulom storočí. Lenže napriek tomu, aj popri rôznych analytických úvahách a prognózach zo Západu, sa im zatiaľ darí. Dejinný vývoj na tejto planéte aj dnes zaznamenáva na stupienku svetových mocností neustály pohyb. Čína už raz bola svetovou veľmocou v stredoveku a razantne sa vynára opäť.
Najmä dnes je vidno, že v globálnom meradle je možné naozaj všetko a niekedy aj prekvapujúco rýchlo. Po komunistických čistkách, v sedemdesiatich rokoch minulého storočia, nás „na večné časy a nikdy inak“ tvrdo obsadili Rusi. Ani najodvážnejší optimistickí prognostici vtedy nedokázali predpovedať, že dokonca už o necelé dve desaťročia, budeme na námestiach nebojácne zvoniť kľúčmi.
Na záver ešte raz pripomeňme nielen kórejského šéfa Hyundai, ale aj amerického šéfa Fordu Jima Farleyho, keď sa krajne znepokojení vrátili zo svojich návštev Číny. Obavy majú však aj európske automobilky z dovozu elektrických automobilov, ktoré nám dokonca hrozia aj alternatívnym odpočúvaním, a následným zužitkovaním informácií prostredníctvom AI.
Moderní čínski kuliovia nás cez platformy Temu a Shein zaplavili množstvom lacného tovaru. Európska komisia na to reaguje paušálnym clom, ktoré vstúpi v platnosť v júli tohto roku. Poplatok sa má platiť za každú kategóriu tovaru zvlášť. Ak bude v balíku sto pilníkov na nechty, zaplatíme 3 eurá, ale ak vám k tomu pribalia aj jeden lak na vlasy, zaplatíte raz toľko.
Mnohí seniori u nás dnes závidia mladším generáciám, ako úspešne uchopili angličtinu. Avšak nie je vylúčené, že aj tí, ktorí sa ju práve teraz učia v školách, sa neskôr môžu ocitnúť v situácii, kedy budú potrebovať zvládnuť aj ďalší cudzí jazyk.
Pre bežnú komunikáciu, v tomto veľmi odlišnom jazyku, sa treba naučiť 600 až 1200 znakov.
