Noviny práve priniesli správu, že križovatka D1 a D4 ide do finále. Trocha prekvapuje, že sa o tejto trápnej kauze stále ešte píše, aj keď v súvislosti iných aktuálnych dialničných problémov.
Dozvedáme sa, že táto záležitosť je už roky fiaskom najmä druhej Ficovej vlády. Avšak treba dodať, že medzi jeho treťou a štvrtou vládou sa vystriedali aj kabinety Petra Pellegriniho, Igora Matoviča, Eduarda Hegera a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.
Všade tam bol dostatok možností túto národnú hanbu aspoň dodatočne napraviť.
Pripomeňme, že križovatka dialnic D1 a D4, ako súčasť bratislavského obchvatu, mala byť vôbec prvou plnohodnotnou stavbou tohto druhu na Slovensku. O to viac prekvapuje, že sa na jej súbežnú výstavbu jednoducho zabudlo. Verejnosť sa tom dozvedela až keď sa diaľnice odrazu stretli.
U tak významného stavbárskeho diela by sa v inej vyspelej krajine konalo ak nie zemetrasenie, tak aspoň totálna verejná čistka prinajmenšom jedného ministerstva. U nás si trocha zanariekali iba noviny. Po vinníkoch tejto kolosálnej nedbanlivosti sa možno niekde pátralo, ale nič sme sa o nich nedozvedeli.
Napokon, ani noviny to nemajú tak ľahké. Príslušní redaktori sa dlhodobo špecializujú na svoje témy a pri tom musia dbať aj na to, aby si neuvážene nepoškodili prístup ku svojím informačným zdrojom na inštitúciách. A potom, je tu aj novinárska etika, ktorá má nielen svoje normy.
A tak to u nás funguje aj v ďalších prípadoch. Ten najvypuklejší, opäť nečakane, sa objavil za tunelom na dialnici D1, pri problematickom zjazde na Vrútky. Nikomu nenapadlo, že keď už staviame tak nekonečne dlho, bolo treba aspoň sledovať, ako rýchlo sa pohybuje okolitý svet so svojimi novými pravidlami.
Na druhej strane však treba pripomenúť aj taký budovateľský príklad, kde sme svojou iniciatívou dokonca predbehli viac než čas. Je to známa vlaková zastávka Žilina - premestie, ktorá sa už stala terčom vtipov, pretože tam pre zastavovanie vlakov zatiaľ niet žiadnych cestujúcich.
Núka sa otázka: kde sú všetci tí kompetentní, ktorí sa nám doteraz postarali o takto drahú zábavu?
Sedia aj naďalej na svojich postoch a chystajú nám ďalšie prekvapenia?
Teraz však vôbec neevokujem žiatnu túžbu po odplate. Chcem len pripomenúť, že mnohé sa u nás deje za rovnako zavretými bránami, ako kedysi za bolševika. Príklady nájdeme najmä v oblasti plánovania dopravy.
Noviny nadšene píšu o výstavbe Istropolisu na bratislavskom Trnavskom mýte. Avšak v tesnom susedstve tohto diela sa nachádza desaťročia spustnutá železnica Filiálky. Ide o lokalitu, ktorú by ktorékoľvek iné mesto vo svete už dávno využilo, Niektoré odborné posudky na tento problém už roky existujú, ale verejnosť o nich nevie.
Namiesto toho sa dozvedáme, že v budúcnosti sa budú okná rýchlikov z Košíc umývať až v Stupave. Pretože „niekoho“ napadlo, že sa tam má dokonca vybudovať železničný vysokorýchlostný uzol. Už na tom pracuje aj Útvar hodnoty za peniaze.
Ministerstvo, ktoré zápasí s nejedným súčasným závažným problémom, túto víziu propagačne uchopilo ešte viac, než tunel pod Malými Karpatami. A noviny mu vďačne a opakovane vychádzajú v ústrety.
Doteraz sme si však nemali kde prečítať ani len zmienku o akejkoľvek odbornej oponentskej štúdii, ktorá by sa k tomuto, aj finančne problematickému zámeru, už teraz kriticky vyjadrila. Podobne, ako sa odborní oponenti mali zavčas prejaviť ku stavbám, alebo aspoň k ich priebehu, o ktorých je reč vyššie.
V politike máme (zatiaľ), oponentov viac než dostatok. Vo viacerých iných profesiách však oponenti, informujúci aj verejnosť, dlhodobo chýbajú. A nikoho, ani noviny, to u nás zrejme netrápi.
TaT
