Hokej sa od minulého storočia výrazne zmenil. Mnohí si dobre pamätajú, že vtedy sa podľa pravidiel hralo oveľa viac staticky, hra bola neustále prerušovaná.
Dnes je radosť pozerať, ako hra plynie dlhé minúty bez prerušenia. A aj na veľkých televíznych obrazovkách máme neraz problém rýchly puk sledovať. .
Jedinečnou ukážkou moderného hokeja bolo najmä hokejové finále Kanady a USA na práve skončenej olympiáde. Aj moderátori v televízii nešetrili slovami mimoriadneho obdivu.
Lenže rovnako pekný, dynamický moderný hokej dokážeme hrať aj my, Slováci. Aj napriek tomu, že sa nám ušla iba „bramborová“ medaila. Naše štvrté miesto je veľký úspech, za ktorý sa naši chlapci (v televízii chalani), nemusia ani trocha hanbiť.
Oveľa horšie sa však pozorný televízny divák musel cítiť pri prenose záverečného ceremoniálu zimnej olympiády vo Verone. Slovákov tam s vlajkou reprezentovali skialpinisti Marianna Jagerčíková a Jakub Šiarnik, ktorí v tejto novej disciplíne v zmiešanej štafete obsadili predposledné 11. miesto.
Nebolo by celkom spravodlivé poukazovať, že Nóri, ktorých je s nami porovnateľných 6,7 milióna, získali 41 medailí a my ani jednu jedinú. Češi získali päť olympijských medailí a z toho dve zlaté.
Ale raz darmo, aj tu sme sa aktuálne opäť ocitli na často spomínanom chvoste Európy.
Počas komunistickej totality sa v Československu, okrem hokeja a futbalu, v ostatnom športe kadečo zanedbávalo. Bol som vtedy do istej miery pritom a z vlastných skúseností viem, ako ťažké bolo v tom čase čokoľvek zmeniť.
Po rozdelení republiky sme Čechov niekoľko rokov obviňovali, že sa nám celkom spravodlivo nedostalo všetko, čo nám patrí. Dnes, po desaťročiach suverénnych národných vymožeností, im už najmä v oblasti rozvoja športu, asi ťažko niečo vyčítať.
V hokeji sme však nepretržite rovnako úspešní. Máme preň množstvo zasvätených a diskutujúcich odborníkov a možno aj viac verných fanúšikov .
Podstatne horšie je to u nás ale v počte fanúšikov v iných oblastiach športu. Teraz však nejde o tých, ktorí sa obetavo zúčastňujú športových súťaží.
Chýbajú nám takí fanúšikovia, ktorí sedia niekde oveľa, oveľa vyššie než na tribúnach štadiónov. Sú to tí, ktorí sú vo všetkých vládnych obmenách beznádejne ticho a okrem hokeja či futbalu nášmu športu príliš nefandia.
Najmä oni sú dlhodobo zodpovední aj za naše nulové množstvo zimných olympijských medailí.
