V polovici 15. storočia vynašiel Johannes Gutenberg prevratnú technológiu pre tlač kníh. Nebol to vynález kníhtlače, ako sa zjednodušene jeho počin nazýva, ale predovšetkým prvá technológia odlievania jednotlivých písmeniek z kovovej zliatiny pre viacnásobné použitie. Tento vynález možno dnes označiť za podobne epochálny, ako je teraz práve aktuálny nástup umelej inteligencie.
Dnes sme však svedkami množstva rôznych názorov, ktoré pred rýchlym vývojom AI vystríhajú, či dokonca nabádajú ku spomaleniu tohto vývoja. Často ich vyjadrujú známe osobnosti, ako Elon Musk, či výskumník spoločnosti Anthropic Jacob Coxon. V dejinách ľudského pokroku, však vždy dochádzalo aj k pochybnostiam o úžitku nových objavov a technológií.
Hneď po Gutenbergovom objave sa objavili hlasy, ktoré varovali, že masová dostupnosť kníh zničí ľudskú pamäť. Tvrdili, že ľudia zhlúpnu, pretože si už nebudú musieť veci pamätať, a spoločnosť zaplaví „škodlivý a zbytočný text“. Dovtedajší prepisovači kníh a iluminátori v tom videli priame ohrozenie svojho živobytia. V mnohých mestách lobovali u panovníkov, aby tlačiarom zakázali činnosť, pretože stroje brali prácu ľudským rukám.
Pri vzniku parnej železnice v prvej polovici 19. storočia sprevádzali novú technológiu obrovské obavy a mýty. Lekári a vtedajší experti vážne varovali pred tým, čo s ľudským telom urobí vtedy nepredstaviteľná rýchlosť. Existovala teória, že ak vlak prekročí rýchlosť nad 40 km/h, vzduch okolo idúceho vlaku sa začne pohybovať tak rýchlo, že pasažieri nebudú schopní dýchať a zadusia sa podtlakom.
Nemožno zabudnúť na kuriózny „Zástavkový zákon“. Tento zákon schválil parlament vo Veľkej Británii v roku 1865 (pod názvom Locomotive Act) a jeho primárnym cieľom bolo drasticky obmedziť vtedajšie prvé mechanické dopravné prostriedky – spočiatku parné vozy a neskôr prvé automobily so spaľovacím motorom. Pred každým mechanicky poháňaným vozidlom musel vo vzdialenosti najmenej 55 metrov kráčať človek, ktorý držal červenú vlajku (v noci červený lampáš). Jeho úlohou bolo varovať chodcov a jazdcov na koňoch.
Na konci 19. storočia, keď začala elektrická energia striedať plyn, ľudia z nej mali obrovský rešpekt, ktorý často hraničil s absurditou. Vtedajší lekári varovali, že elektrické svetlo je príliš intenzívne a neprirodzené. Tvrdili, že priamy pohľad do žiarovky alebo dlhodobý pobyt v elektricky osvetlenej miestnosti môže poškodiť sietnicu a spôsobiť trvalú slepotu. Mnoho ľudí sa spočiatku bálo dotknúť nielen vypínačov, ale aj zásuviek. Verili, že elektrina môže zo zásuviek vytekať ako neviditeľná jedovatá tekutina.
Približne v rovnakom období, keď Alexander Graham Bell predstavil telefón, niektoré náboženské a konzervatívne skupiny tvrdili, že prenos hlasu na diaľku bez viditeľného spojenia je číra mágia alebo dielo démonov. Keď vtedy vypukla epidémia chrípky, ľudia hromadne odmietali telefonovať. Verili, že baktérie a vírusy dokážu cestovať cez medené drôty a infikovať človeka na druhom konci linky cez slúchadlo.
Prudký rozvoj cyklistiky koncom 19. storočia zasiahol svet tak rýchlo, že lekári nestíhali vymýšľať diagnózy. Lekárske časopisy varovali najmä ženy, že jazda na bicykli spôsobuje trvalú deformáciu tváre. Tvrdili, že neustála koncentrácia, napätie a vietor spôsobia, že človeku zostanú vypúlené oči, zaťatá čeľusť a permanentne vydesený či unavený výraz. Verilo sa tiež, že otrasy z jazdy na vtedajších tvrdých pneumatikách spôsobia mužom impotenciu a ženám posunú maternicu.
Tí, ktorí v súčasnosti volajú po dočasnom zastavení alebo spomalení vývoja umelej inteligencie to zdôvodňujú množstvom rôznych závažných dôvodov. No najčastejšie sa v palete jej modelov obávajú rýchlo napredujúcej, takzvanej všeobecnej umelej inteligencie (AGI), ktorá hrozí nepredvídateľnými následkami.
Je však spomalenie či dočasné zastavenie vývoja AI vôbec reálne možné?
Odporcovia pozastavenia vývoja AI na prvom mieste argumentujú geopolitickou konkurenciou. Ak totiž vývoj pozastavia len západné krajiny alebo vybrané spoločnosti, výhodu získajú iné štáty alebo aktéri, ktorí toto moratórium nebudú rešpektovať.
Pre lepšiu ilustráciu si pripomeňme problematiku jadrového zbrojenia. Vieme, že je navzájom fyzicky overiteľné, no napriek tomu už dávnejšie dochádza k deštrukcii dohôd medzi veľmocami, kde zreteľne dominuje Čína. Jadrové hlavice, silá a obohacovacie závody sú detekovateľné satelitmi a fyzickými inšpekciami. No zatiaľ čo tieto prostriedky a špecifickú infraštruktúru možno bombardovať (Irán), nehmotný softvér a algoritmy AI predstavujú úplne nový typ existenčnej a strategickej výzvy, akú ľudstvo doteraz nezažilo.
Jadrovú bombu nemožno skopírovať na USB kľúč a poslať e-mailom. Pokročilý model AI (prípad čínskeho DeepSeek alebo modelov od Meta) sa však dá skomprimovať, ukradnúť kybernetickou špionážou alebo inak voľne šíriť. Toľko obávaná nekontrolovateľnosť AI má v súčasnosti dve úrovne: technickú (vnútornú) a geopolitickú (vonkajšiu). AI je čistá informácia. Práve táto kombinácia robí z umelej inteligencie fenomén, ktorý sa nedá monitorovať tradičnými dohodami.
Moderné modely AI dnes už fungujú na báze hlbokých neurónových sietí. Stávajú sa čoraz viac nepredvídateľné. Ani samotní tvorcovia modelov presne nevedia, prečo AI v konkrétnom momente odpovedala alebo konala tak, ako konala. Preto nemožno obavy najmä z rýchleho vývoja AGY, ktoré prezentujú viacerí špičkoví odborníci, ani len minimálne podceňovať.
Na druhej strane je však evidentné, že žiadny štát dnes nedokáže vývoj AI efektívne stopnúť či spomaliť, pretože by čelil dileme väzňa. Zatiaľ čo jadrová kontrola prebieha v počítaní viditeľných rakiet a podpisovaní zmlúv, kontrolu nad AI nemožno vynútiť žiadnou fyzickou silou. Jedinou materiálnou pákou, ktorú dnes svet (najmä USA) má, je prísnejšia kontrola pohybu hardvérového dodávateľského reťazca.
Stačí len letmo posúdiť čoraz napätejší politický vývoj na planéte. Ak sa nedá dohodnúť s Čínou v oblasti jadrového zbrojenia, možno očakávať, že by akokoľvek spomalila svoj vlastný vývoj AI? A to najmä v situácii, keď aj v oblasti hardvéru rýchlo dobieha USA? A čo Rusi, ktorí síce momentálne trpia značným oneskorením za západným hardvérom, no postupujú vlastnou cielenou izoláciou. Čo ak sa hoci len tieto dve totalitné veľmoci vo vhodnom čase predsa len dohodnú?
Známy izraelský historik a filozof Yuval Noah Harari považuje umelú inteligenciu za najväčšiu existenčnú hrozbu pre ľudstvo, no v žiadnom prípade nežiada jej zastavenie či spomalenie. Nazýva ju cudzou a volá po bezpečnostnej regulácii a neustálej kontrole technologických laboratórií.
Pred 160 rokmi obmedzili Angličania „Zástavkovým zákonom“ svoj vývoj až tak, že po ďalších desaťročiach ich vo vývoji automobilov výrazne predstihli Francúzi. Dnes ide o oveľa neľútostnejší súboj s časom. Preto si Západ, Amerika či Európa nemôžu v polarizovanom svete žiadne spomalenie vývoja AI ani len na okamih dovoliť.
Nemáme na výber a je zrejmé, že AI sa postupne zúčastní takmer na všetkých kreatívnych procesoch ľudskej mysle. Je však produktom človeka a aj v tých najvyšších sférach , kedy už bude jeho činnosť človekom iba sotva pochopiteľná, musí ostať iba jeho nástrojom.
