Niektorí v ňom ostanú, niektorí odídu potichu, niektorí vám pri odchode vytrhnú veľký kus srdca. Ale sú aj takí, ktorí vám prevrátia život naruby iba tým, že jednoducho sú.
Imo bol pre Sama ako vlastný brat. Aj v dospelosti boli v úzkom kontakte, poznali si rodiny, mali spoločných priateľov. Imo pochádzal z dobre situovanej rodiny, čo nikdy neskrýval. Aj napriek svojej prchkosti a rozdielnym povahám sa z nich stali najlepší priatelia.
Na chate Imovho otca sa mala stretnúť partia spolužiakov z vysokej školy, ktorí sa už dlhší čas nevideli. Samo si potreboval vyvetrať hlavu a zabudnúť na bežný život, na chatu sa preto veľmi tešil. Imo si priviedol Adelu. Ako ale Samo zistil, Adela už mala dosť priateľových nevier a nevyspytateľného správania. Plánovala sa s ním rozísť.
„, Sme s partiou na chate pri Gelnici.'
, Aj som si myslel. Poslal si mi fotku svojho holého zadku. Spoznal som ťa podľa tetovania na ramene', povedal pobavene otec. , Predpokladám, že si s Imrichom a toto je jeho politika. '
, To je debil, ' zasmial som sa a zapol reproduktor. Niekoľkými dotykmi prsta na displeji som sa pozrel do otvorených aplikácií. Otec mal pravdu.“
Priamo úmerne s vypitým alkoholom stúpala aj dobrá nálada. Prítomní odhadzovali zábrany, bavili sa ako za starých čias. Starosti bežného života nechali v meste, tu sa prišli zabaviť. Adela už bola riadne pod parou, keď po Samovi vyštartovala. Toto bola rozbuška, ktorá spustila lavínu udalostí, ktoré zbabrali životy mladých ľudí.
Osudová cesta vlakom
Rok po udalostiach na chate sedel Samo vo vlaku smerujúcom z hlavného mesta do Popradu. Mal namierené na Spišský hrad, kde si chcel pripomenúť šťastné chvíle spojené s najkrajšími spomienky na detstvo, kým ešte žila jeho mama. Hrad bol cieľom aj z iného dôvodu. O niekoľko dní mal nastúpiť na výkon trestu. Táto cesta mala byť jeho poslednou. Bol rozhodnutý, že svoje vnútorné muky a výčitky svedomia navždy umlčí.
Mala to byť posledná kapitola jeho života. Až kým si uvedomil, že pre neho ešte nemusí byť všetko stratené. Práve vďaka Svetlane pochopil, že možno existuje šanca, že ešte môže byť dobre. Svetlana si k nemu prisadla vo vlaku. Mierila do Košíc, na svadbu svojej najlepšej kamarátky. Dali sa do reči. Obaja mali pocit, akoby sa pozvali dlhé roky. Ona čítala v jeho očiach smútok, akúsi kapituláciu. On v nej videl nádej. Čím viac jej o sebe povedal (aj keď nie celú pravdu), tým viac cítil, že všetko zvládne. Možno spolu. Čím viac ho Svetlana počúvala, tým viac tušila, že tento muž bude patriť do jeho života.
Ako rýchlo jej Samo do života vošiel, ešte rýchlejšie sa z neho aj vytratil. Utrápená si po dlhom čase uvedomí, že nemôže čakať na muža z vlaku, ktorý jej neprezradil ani svoje priezvisko a nedal telefónne číslo. Až kým si na hrade po troch rokoch všimne ich symbol. Dve labute spojené prstienkom a dátum jeho poslednej návštevy v knihe návštev. Bude dosť silná na to, aby sa so Samom stretla? Potrebuje poznať odpovede, aby sa vysporiadala s novým prívalom emócií a rozhodla sa, čo v živote chce.
„Prevalil ma na chrbát a prikryl vlastným telom. Jednou rukou mi chytil zápästia a držal mi ich nad hlavou. Naznačila som pokus brániť sa, ale pochopil, že je to len moja túžba po silnejšom stisku.
Druhou rukou si sťahoval nohavice a vo mne narastala šialená túžba po jeho tele. Bála som sa pohnúť, aby som nenarušila silu okamihu, ktorá sa premenila na hladnú šelmu. Samo bol jediný, kto ma dokázal nasýtiť. Vedeli sme to obaja.“
Labute
Na vnútornej strane obalu vás prekvapí kresba dvoch labutí spojené prsteňom. Nie je zvykom, aby autorka takto zdobila svoje knihy. Spočiatku mi to prišlo romantické, ako prísľub dramatického príbehu.
Najnovšia rimovka opäť prináša sondu do ľudských životov. Ako sa môže váš život zmeniť pod vplyvom nešťastných udalostí. O sile rodiny, ktorá vás podrží aj v ťažkých časoch. Ale aj o priateľstvách, ktoré môžu trvať celý život. Ale aj o priateľoch, ktorí sa iba ako priatelia tvária, ale sú pripravení kedykoľvek vaše priateľstvo obetovať, aby si zachránili vlastný život. Ste svedkami nechutnej sile peňazí, ktoré kazia nielen ľudský charakter, ale rovno celé rodiny.
„Pochopil som, že je koniec priateľstva, ktorého silné základy rozbombardovala moja noha na plynovom pedáli. Vedel to aj on a zotrval som mnou dlhšie v objatí.
V mysli mi prebleskli mnohé naše spoločné okamihy z detstva a puberty. Nikdy sme sa spolu nenudili a vždy sme si plne dôverovali. Toto bol však skutočný koniec. Keď som odišiel z bytu a počul za sebou zabuchnuté dvere, mal som pocit, že som prehltol kaktus s ostrými ostňami. Tak mi treba. Sám so to všetko posral.“
Autorka vo svojich knihách prináša príbehy a osudy bežných ľudí. Kúsok reality preniesla do príbehu aj tentokrát. Jemne tu zakomponovala aktuálnu pandemickú situáciu. Prekvapilo ma to, a tak trochu som posmutnela, pretože práve pri knihe som chcela zabudnúť na skutočný svet, nie ho vnímať cez príbeh Sama a Svetlany.
Spočiatku kniha nemusí zaujať, aj keď to neznamená, že je začiatok nudný. Len tomu chýbajú grády. Čím viac ale Samo opisuje udalosti na chate, tým viac začínate chápať, ako sa to všetko stalo. Priamo úmerne tomu vám bude stúpať hladina adrenalínu a vy si budete želať odhaliť pravdu. Aj keď to bude znamenať, že sa blížite k poslednej strane.
