Prokurátorka Jana Benzeliusová má sľubne rozbiehajúcu sa kariéru. Dcéra známeho prokurátora neostáva svojmu menu nič dlžná a človek by povedal, akú radosť z nej majú rodičia. Matka je na ňu pyšná, možno aj otec. Od detstva, vlastne od doby, čo si ju manželia Benzeliusovi adoptovali, si k nej otec nenašiel cestu. Bol k nej odmeraný, chladný, v posledných rokoch sa stretnutiu s ňou úspešne vyhýbal. Jana ako dieťa nerozumela, prečo ju jej adoptívny otec odstrkuje. Pochopila to až pred časom, keď si o svojom živote pred adopciou našla informácie, ktoré jej vnútorný pokoj poriadne naštrbili.
„Nikto nevie, že má miestnosť určenú na všetky neroztriedené myšlienky na detstvo. A nikto sa to ani nesmie dozvedieť. Nikomu o tom nepovedala ani slovo. Ani otcovi alebo matke. Miestnosť patrila len jej, jej samotnej.
Na jar získala viac odpovedí o svojej minulosti, než vlastne vládala zniesť. Dozvedela sa o mužovi, ktorý z nej spravil to, čím bola: detským vojakom.
Doteraz si pamätá jeho slová: Z deptaného decka ľahko vykrešeš smrteľnú zbraň. Vojak bez sebavedomia, ktorý nemá čo stratiť, to je to najnebezpečnejšie, čo existuje.“
Drogy
Dnes je privolaná k prípadu mladého thajského dievčaťa, ktoré v žalúdku prenieslo do krajiny päťdesiat balíčkov heroínu. Jej kamarátka také šťastie nemala, zomrela na toaletách vlaku, ktorým cestovali na miesto určenia. Vyľakaná Pim nastúpi do auta k mužovi, ktorý ich mal na stanici vyzdvihnúť. Pim túto časť úlohy zvládla. Prežila dokonca väznenie a zázrakom sa jej podarilo ujsť, aby sa dostala do bezpečia nemocnice a do rúk polície. Miestna polícia a protidrogové oddelenie už dlhšie monitorujú miestny trh s drogami. Mesto sa stalo vstupnou bránou prísunu drog do krajiny. Informátori hlásia novú hlavu drogového gangu, no nikto nevie, kto presne to je. Všetci ale zhodne tvrdia, že Starec je nevyspytateľný a veľmi krutý.
Polícia
Kým protidrogové oddelenie pátra po záhadnom Starcovi, v meste pribúda zavraždených obetí. Mladý Robin Stenberg zomrie len preto, že bol svedkom incidentu na ulici, kde muž bil ženu. Alebo bol dôvod jeho smrti iný? Kto boli ten muž a tá žena? Alebo bola Robinova smrť iba náhoda? Chirurgicky presne podrezané hrdlo nevyzerá podľa mňa na náhodu.
Po tom, čo polícii nahlásia mŕtvu Thajčanku vylovenú z mora, vyšetrovatelia vedia, že musia nájsť vraha, ktorý za týmito vraždami stojí. Znepokojivé ale je, že po prokurátorke Jane Benzeliusovej niet ani stopy. Je aj ona v ohrození života? Alebo je v pašovaní drog sama zapletená?
Za jej zmiznutím môže byť jej tajný život pred adopciou. To všetko sama vypátrala a vie, kto je za chaos v meste zodpovedný. Vie, kto bude ďalšou obeťou. Buď to bude ona alebo jej priateľ, s ktorým ju spája rovnaké tajomstvo. Ak jej tajomstvo bude vyzradené, skončila nielen ako prokurátorka.
„Prevalila sa ňou vlna nesúrodých pocitov. Bola prekvapená, zaskočená a rozčúlená, všetko naraz.
Kedysi bývali ako súrodenci, delili sa o každučký deň. Bolo to už dávno. Vtedy boli ešte malí. Teraz mali rovnakú krvavú minulosť, no nič viac. Na šiji mal zárezy, ona mala svoje. Neustále im pripomínali ich temné detstvo. On bol jediný, kto vedel, odkiaľ pochádza, prečo je taká, aká je.“
Túžba po pomste
Príbeh o hľadaní záhadného muža, ktorý neváha odstraňovať z cesty všetkých, ktorí by mohlo ohroziť jeho záujmy a prezradiť jeho identitu. Pátranie vás zavedie do vyšších spoločenských kruhov. Nielen obávaný Starec si musí dávať pozor a neprezradiť svoje skutočné meno, ale aj ľudia, ktorí jeho minulosť poznajú.
Kým sa príbeh poriadne rozbehne a naberie na obrátkach, zoznámite sa s množstvom postáv, ich vzájomnými vzťahmi. Pomerne veľké množstvo mien spočiatku môže zbrzdiť tempo čítania, ale tu treba iba vytrvať. Pretože so zvyšujúcim sa počtom prečítaných strán sa priamo úmerne bude zvyšovať aj napätie pri odhaľovaní vraha.
Príbeh sa číta sám, je ťažké odtrhnúť sa od knihy, najmä, keď vám tepy vystúpia do nevídaných čísel. Staňte sa súčasťou pátrania po vrahovi a odhaľte rodinné tajomstvo, ktorého vyzradenie môže zničiť nielen povesť, ale aj životy.
„Zavrel za sebou dvere, očistil si topánky o rohožku a zamieril do bytu.
Závesy boli zatiahnuté, páchla tam zatuchlina. Stále pokoj. A ticho.
Pokračoval rovno. Prvé, čo zbadal na lavičke, bola telka s tmavou obrazovkou. Potom mladého muža s ôsmimi čiernymi hviezdami na spánku.
Človek by si mohol myslieť, že spí. Keby nemal podrezané hrdlo.“