Najnovším prípadom detektívky je vražda muža, ktorého v komunite sado-maso všetci poznajú. Jake Elder bol známy ako dominátor. Helen Graceová ako hlavná vyšetrovateľka to vedela. Jakea poznala osobne. Nie z profesijného hľadiska, ale súkromne. V minulosti totiž jeho služby využívala. Opakovane.
Teraz je Jake mŕtvy a smrť, akou ho vrah zniesol zo sveta, ukazuje, že čin bol vopred a do detailov naplánovaný. Samotná vražda je hrozný čin. Miesto vraždy priamo ukazuje na skupinu ľudí, ktorí si úzkostlivo strážia svoju identitu a diskrétnosť je ich nepísaným pravidlom. Teraz sa pozornosť širokej verejnosti upriamuje na nich. Ešte viac sa uzatvárajú do seba a je veľmi ťažké získať akékoľvek informácie.
„Rozhovor bol krátky, rýchlo prešli k tomu hlavnému. Oprel sa a dovolil, aby ho pripútal. Cudzinec prišiel pripravený, členky mu omotal hrubou stuhou a priviazal ich k nohám stoličky. Materiál pôsobil na dotyk hladko a príjemne, zhlboka vydýchol – väčšinou držal opraty on, on bol ten, kto musí rozmýšľať, plánovať, konať. Bolo fajn, vymeniť si nachvíľu úloh. Dávno ho nikto nedržal za ruku a tá predstava ho vzrušovala.“
Ak by nešlo o Jakea, bolo by to pre Helen prípad ako každý iný. Ale nie je. O to viac je motivovaná a odhodlaná vraha čo najskôr odhaliť. Spočiatku neuvažuje ani o tom, že o konflikte záujmov by mala informovať svojich nadriadených. Keď polícia dostane hlásenie o ďalšej podivnej vražde, Helen spozornie. Obeťou je muž, ktorého takisto poznala a s ktorým sa takisto stretla.
Vyšetrovanie začína byť čoraz osobnejšie, uvedomuje si to aj ona. Helen si to nechce pripustiť, ale je možné, že ONA je tým spoločným článkom, ktorý tieto zločiny spája? Kým na to Helen príde, musí si dať sakramentský pozor, aby nevletela vrahovi do nastraženej pasce.
Okrem toho, že riskuje policajnú kariéru kvôli konfliktu záujmov, je čoraz viac frustrovaná z vyšetrovania. Aj napriek niekoľkým sľubným stopám, odhalenie identity vraha je stále v nedohľadne. Čím dlhšie trvá vyšetrovanie, tým viac sa hrozí pravdy, ktorú začína tušiť. Je za týmito činmi pomsta? Ukazuje sa, že áno. Pretože všetky nitky vo vyšetrovaní vedú práve k hlavnej vyšetrovateľke.
„Pot mu pomaly stekal do očí. V zentai obleku bolo už horúco, jeho nepohodlie každou sekundou rástlo. Čo sa začalo ako dráždivá, pikantná zábava, stávalo sa nepríjemným a nebezpečným.
Mykal sa, aby dostal pot z očí, no dosiahol iba to, že sa mu ešte viac zatočila hlava. Srdce mu splašene bilo, v pritesnej látke sa nedalo dýchať. Na okamih sa zľakol, že zamdlie, čo sa mu ešte nestalo. Preto zozbieral sily a zašepkal: Sloboda. Nič. Bola tam, vnímal, ako sa pohybuje. Prečo neodpovedala? O takých veciach sa nežartuje. Len čo zaznie heslo, zábava sa končí.“
Sado maso jej nie je cudzie
Pomerne svižný dej vytvorený krátkymi kapitolami je skvelým návodom, ako prečítať knihu za jeden večer, či do skorého rána.
Okrem toho, a to sa mi veľmi páči, autorka sa vyvarovala dlhým a nikam nesmerujúcim opisom čohokoľvek. Aj napriek vynechaným opisným pasážam nestratil príbeh na atraktivite. Čitateľ tak nie je zaťažený množstvom detailov, na ktoré si možno spomenie, keď je v závere knihy odhalená vrahova identita.
Autori často prepájajú prvok tajomnej minulosti vyšetrovateľa s vyšetrovaním, kde hrozí odhalenie ich vlastných tajomstiev. Rovnako je to aj v prípade detektívny Graceovej. Do poslednej chvíle ale čitateľ ani len netuší, o čo ide. Veď každý môže povedať, že si z minulosti nesie traumy alebo zážitky, ktoré jeho dušu a život navždy poznačili. U niekoho tým zážitkom môže byť smrť blízkeho, u inej spomienky, keď jej chlapci v škôlke hádzali chrobáky za tričko. Ale u Helen je trauma tým spúšťačom, kvôli ktorému sa dobrovoľne stala súčasťou sveta ľudí, ktorých teraz vyšetruje. Nie je na to hrdá, nikto by nebol.
O jej minulosti nevieme nič, kto môže mať záujem jej ublížiť. Nevieme, či ide iba o pomstu, diskreditáciu jej osoby alebo jej niekto pripravil smrť ešte horšiu, akú doteraz okúsili obete?
Keď sa stane hlavnou podozrivou z vrážd, na vlastnú päsť naháňa vraha. Zrazu jej všetko dáva zmysel. Vie, koho má hľadať. Pozná aj motív jeho konania. Už nemôže veriť ani svojim najbližším kolegyniam. Teraz nie, keď vidí chrbát vraha. Stretne sa s ním dokonca zoči voči, len preto, aby si uvedomila, že toto všetko, je len jedna veľká pasca...
Cunami emócií
Keď čert nespí je možno jedinou knihou, ktorá sa neskončí dolapením vraha. Vlastne, skončí, ale tak, že tomu nebude chcieť veriť. Tento záver vyšetrovania budete vytrvalo odmietať. Pretože ste boli svedkami toho, čo sa skutočne stalo. Keď som prečítala poslednú stranu knihy, chcela som ju hodiť do kúta. Bola som nahnevaná. Zvyčajne ma príval emócií dostihne tesne pred koncom knihy, ale takéto intenzívne emočné cunami som nečakala. Zrada, nenávisť, hnev, nespravodlivosť. Ešte teraz cítim, ako sa mi pri pomyslení na posledné slová knihy dvíha adrenalín.
Ak chcete zažiť nefalšované vzrušenie a adrenalín na maximálnych hodnotách, tento príbeh ponúka oboje. Neoľutujete!
„Nikdy sa nenávidel tak ako v tomto okamihu. Roky nepočul manželku nariekať a teraz, v priebehu jediného dňa, zničil jej šťastie, pokoj a dôveru, ktorú doňho vložila.
Manželovo ostro sledované zatknutie by ju dobehlo doma aj v práci. Odhalenie, že je bisexuál, ju hlboko ranilo. Noc čo noc klamal a užíval si s jednorazovými známosťami. To bolo na celej záležitosti najhoršie a kdesi v kútik duše vedel, že Sally mu to nikdy neodpustí. A to by, skutočne, nedokázal ani on. “
