Ani párom volov...

... by ma nikto nedotiahol do Iraku. Obdivujem ľudí, ktorí sú ochotní tam ísť, či už z presvedčenia o potrebe pomáhať, kvôli obchodu, kvôli práci. Už menej obdivujem tých, ktorý tam išli mečom šíriť princípy demokracie a úplne najmenej obdivujem tých, ktorí tam strieľajú do civilistov a ich matka Vlasť ich prichýli pod ochranné krídla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)


V žiadnom prípade sa tu nejdem stavať do úlohy sudcu. Na to poznám príliš málo faktov a nemám žiadne praktické skúsenosti s takouto situáciou, či konkrétnou krajinou. Už sme si žiaľ zvykli na to, že vojaci armád všemožných krajín prelievajú krv vo všemožných konfliktoch. Zabíjanie v uniforme sme povýšili na hrdinstvo a zásluhu. Pripúšťam, niekedy iné riešenie nie je. Stále nás však rozhodí (aspoň dúfam), keď počujeme o obetiach z radov civilného obyvateľstva. Nevinní "nevojaci" to kruto odniesli vo všetkých tých svetových, občianskych, či len párhodinových vojnách.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V krajine, kde každý okoloidúci civil môže byť samovražedný atentátnik, sa asi nežije, ani nebojuje ľahko. Len ťažko si možno predstaviť pocity vojaka, ktorý nebojuje proti jasne danému a konkrétnemu nepriateľovi, ale v podstate proti všetkým okolo. Veľmi ľahko môže podľahnúť paranoji. Pud sebazáchovy a stres. Kombinácia, od ktorej môže byť len krôčik ku stlačeniu spúšte...

Ak sa toto všetko môže stať trénovanému a cvičenému profesionálnemu vojakovi, určite to môže postretnúť aj zamestnanca bezpečnostnej služby (aj keď s niektorými z nich by si to ani profesionálni vojaci nerozdali, takže ich vôbec nepodceňujem). Hrubo povedané, žoldnier musí v prvom rade prežiť, iba tak si užije svoje peniaze.

SkryťVypnúť reklamu

Nepoznám presné okolnosti konfliktu, pri ktorom zahynulo 17 irackých civilistov. Prekvapilo ma len to, že aj tento smutný prípad smeruje k tomu, že vinníci nebudú potrestaní a všetko pomaly upadne do zabudnutia. Pri vojenských prešľapoch sme si už na to zvykli. Je to štandardný postup, ale udelenie imunity zabijakom, vraždiacim neozbrojených príslušníkov národa, ktorému prišli (aspoň oficiálne) pomáhať, to je prinajmenšom nezvyčajné.

Pohoršovať sa nad touto smutnou udalosťou asi nemá význam, ani to nikomu nepomôže. Nemožno sa tomu čudovať. Arogancia moci prepláva pomedzi takéto článočky bez jediného škrabnutia. My si píšeme a karavána ide ďalej... Nezabúdajme, že tak ako ani celosvetové naliehanie neotvorí brány na Guantaname, tak ani "pár náhodne zabitých civilov" neotrasie pozíciou "osloboditeľov" v Iraku.

Rasťo Michalák

Rasťo Michalák

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Goral. Väčšinu života som prežil v Ždiari. Najspokojnejší som v Tatrách. Na rovine nie som vo svojej koži. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu