Keď som bol v štvrtej triede na základnej škole, na nejaký čas som sa odtrhol od môjho najvernejšieho kamaráta a suseda. Asi ponorka. Začal som sa kamarátiť s jedným chlapcom so susednej dediny. Bol to rovnako spolužiak a tak sme trávili v škole veľa času spolu. Výborne sme si rozumeli a stále sme sa mali na čom zabávať. Keď bolo naše kamarátstvo najpevnejšie, odsťahoval sa s rodinou do mesta. Bola to pre mňa rana a aj napriek tomu, že som ho potom roky nevidel, občas som si naňho spomenul a dumal som, čo asi robí a ako žije... Neviem, koľko času presne ubehlo, odkedy odišiel, ale minimálne 15 rokov iste. Zrazu, jedného večera, zavolal. Ten hlas som spoznal hneď a dušička mi poskočila. Starý kamarát sa ozval, dal si námahu, našiel moje číslo, paráda. Dohodnúť si kávičku na ďalší deň už bola maličkosť. Naivne som sa tešil, ako si "pokecáme".
Zvítanie, klasické otázky, ako žiješ, čo robíš, kde sa pohybuješ??? Chalan v obleku a kabáte. Takže týmto decentným smerom sa uberá jeho život. Nerobil som závery, pretože dnes chodí v obleku veľa pánov, či už sú to obchodní zástupcovia, alebo bankári. A naozaj nespoznám drahý oblek na prvý pohľad, tak som ani nehádal. Jednoducho, moje reči postupne išli do úzadia a prešli sme na firmu, ktorá ho zamestnáva, na kariéru a na to, že momentálne sa snažia presadiť aj v našom meste atď. Nenápadné náznaky, čo by mohol pre mňa urobiť a ako pomôcť v oblasti financií som jemne odklonil na vedľajšiu koľaj, s tým, že skutočne nemám čo investovať. Obrátil kartu a prešiel na tému prípadnej spolupráce so mnou. A tu mi už bolo viac než jasné, že toto nie je stretnutie starých kamarátov, ale tvrdý lov. Potom už to išlo rýchlo. Dohodli sme sa, že sa zúčastním sedenia a malého školenia a uvidíme. Prvé dojmy boli celkom fajn, ale neskôr som si uvedomil, že za mesiac ťažko zo mňa urobia finančníka a tak som to vzdal. Ak niečo mám robiť, tak poriadne. Rýchlokvasné školenia nebudú to pravé. Pravdou je aj to, že tento okravatovaný svet peniažkov mi ani nechýbal. Kontakt sa prerušil, iba raz sme sa ešte dohodli, že mi pošle nejaký prieskum trhu s hypotékami. Dodnes naň čakám, sú to takmer dva roky a hypotéku sme si už pred rokom vybavili sami. Nie som už pre môjho pseudokamaráta zaujímavý a otvorene povedané, ani on pre mňa. Dobrá škola.
O inom chalanovi, s ktorým som sa od detstva hrával napíšem len krátko. Keď sme hrávali s kapelou po Tatrách, bol na každom našom koncerte, neustále sa informoval, kde hráme, kedy. Na určenom mieste bol takmer vždy ešte pred nami. Bol našim skalným fanúšikom. Po očku som ho občas pozoroval, ako družne debatuje tu s jedným, tu s druhým návštevníkom koncertu. Bol som rád, že sa baví. Neskôr som prišiel na to, že naše koncerty boli ideálnym prostredím pre jeho biznis. Spracúval tam svojich nádejných klientov. Potom to skúsil aj na mňa a odvtedy sa nekontaktujeme. Pravdou je, že už nehráme, tak možno preto. Len dúfam, že aspoň okrajovo vnímal aj našu hudbu a aspoň trochu sa mu páčila.
O mojej poradkyni, ktorá sa mi postarala o životnú poistku napíšem len toľko, že prvé tri roky som si nevedel predstaviť starostlivejšieho človeka. To bude asi tým, že počas prvých troch rokov je zrušenie poistenia problémom poradcu. Dnes je situácia taká, že milá pani mi sľúbila asi pred rokom, vraj spolu poriešime nejaké veci okolo kombinácie hypotéka - poistenie. Len sa teš. Ani chýru, ani slychu. Zvolený model poistenia bol iným odborníkom označený ako absolútne nevhodný pre mňa, ale v čase uzatvorenia zmluvy som nemal o tom ani zdania. Rovnako medové motúzy pani poradkyne o tom, ako sa už po piatich rokoch môže zmluva zrušiť, bez finančných strát... Uzatváram ôsmy rok a stále sa to neoplatí odkúpiť. Ach, tie blbé malé písmenká v zmluve a tá moja dôverčivosť... Podpisovali sme kdesi okolo našej svadby, dobehla s gratuláciami a vínom až zo 120 km vzdialeného mesta. Dnes už ani nezavolá. Načo aj, províziu z mojej zmluvy jej už nik nevezme.
No nie je to nádherná doba, čo žijeme???
