Dnes, po ceste do Ružomberka, som zahliadol ako páni v reflexných vestách na krajnici "riešili" ďalšieho beťára, ktorý to rozpumpoval na našej milej severnej diaľnici. Fajn, predpisy dodržiavať treba, sám sa snažím dodržiavať predpísané rýchlosti. Viac, či menej úspešne. Pri schádzaní z diaľnice pred Ružomberkom som v protismere stretol ďalšie tmavé A... s radarom. Povedal som si "klobúk dole." Kým všetky rádiá, idúce sa roztrhať v boji o najčerstvejšie informácie pre vodičov, zúrivo informujú o tom, že medzi Važcom a Mikulášom inkasujú, učičíkaní vodiči v opačnom smere netušia, že nová hrozba práve mieri na ich ten ich úsek.
Niekedy mi napadajú kacírske myšlienky. Jednou z nich je aj tá o nekompromisnom meraní rýchlosti na diaľnici. Nie všetci potrestaní sú totiž samovrahovia, jazdiaci po našich diaľniciach dvestovkou. Neraz môžete vidieť, ako hon na previnilcov prebieha na nezmyselných štyridsiatkach a šesťdesiatkach (viď nový diaľničný superúsek Mengusovce - Važec).
S veľkou slávou otvorený "kúsok" diaľnice má totiž svoje slabiny. Vodiči už na to pomaly prichádzajú a mám taký zvláštny pocit, že mnohí sa vracajú na starú cestu cez Štrbu. Dôvod? Úplne jasný. Na starej ceste je menej áut, môžete tam predbiehať a aj pri striktnom dodržiavaní pravidiel môžete väčšinu úseku prejsť deväťdesiatkou. Na novej diaľnici ochutnáte z iného súdka. Hrboľatá cesta bez vodorovného značenia vás hneď na začiatku priškrtí na osemdesiatku, potom tunel a zase kúsok cesty, pri ktorej máte pocit, že vystriedali na piatich kilometroch päť druhov asfaltu. Trošku ale pozabudli na zahládzanie prelínania jednotlivých druhov a tak občas veľmi jasne pocítite, že ste prekonali miesto ich stretu. Po piatich kilometroch šesťdesiatka, štyridsiatka a jazda v jednom pruhu až na miesto, kde sa predtým vchádzalo na diaľnicu. V tomto jednom pruhu idete sedem kilometrov, stále osemdesiatka. Nakoniec už len jedna štyridsiatka, stará diaľnica a môžete sa vyblázniť až k Ružomberku.
Ale pozor, nebláznite sa priveľmi!!! Na severnej diaľnici je totiž denne radar. A tmavých A... je už na cestách toľko, že sa v tom ani čert nevyzná. Nepodliehajte ilúzii, že aspoň na tých pár kilometroch slušnej cesty môžete niečo beztrestne dobehnúť. Že ak merajú v jednom smere, ten váš je čistý. Že radar určite stráži nejaký prechod pri škole, prípadne miesto, kde pravidelne vyhasínajú ľudské životy.
Všetko je, samozrejme, inak! Veď čo môže byť nebezpečnejšie ako blázon, ktorý sa rúti sedemdesiatkou po kilometer dlhom, rovnom úseku, na ktorom je povolená maximálne štyridsiatka. Alebo niekto, kto sto metrov pred výjazdom z obce, na mieste, kde nie sú domy, ani chodci, "rozbesnie" svoj stroj na sedemdesiat, nebodaj deväťdesiat km za hod. To sú skutoční škodcovia, ktorým to treba zrátať...
Na záver vážne. Myslím, že ja sám sa snažím jazdiť v rámci slušnosti i predpisov. Cestných pirátov nemám rád už len z toho dôvodu, že som denne na cestách a každy z nich môže byť mojim potenciálnym vrahom. Taktiež neznevažujem prácu ľudí, ktorí za každého počasia pracujú pri výstavbe našich predražených diaľnic, ani prácu polície, ktorá keby tu nebola, asi by sme na tých cestách vyhlušili do posledného vodiča. Len mi prídu niektoré tie predpisy a sankcie za ich nedodržiavanie také smutno - smiešne. No uznajte, keď celí šťastní, že ste sa tam neudusili pri tej dymovej clone, vyjdete z tunela Branisko (ak je náhodou v prevádzke a práve tam nečistia kanlizáciu, či nezametajú už tretí týždeň) a hneď za ním schytáte pokutu, lebo nemáte diaľničnú známku... No, nepukli by ste od smiechu???
