Čo dávame a čo by sme brali...

Predstavte si, že vám horí dom. Posledná šanca čosi zachrániť. Čo budete ratovať? Nový LCD televízor? Dvojkrídlovú chladničku na splátky? Možno si spomeniete na nejaké skryté finančné rezervy a šperky, ale isto automaticky schmatnete to, čo je nenahraditeľné. Aj bez výsledkov prieskumu verejnej mienky vytvorím vlastný zoznam: fotky, CDčka, knihy, vlastné básnické zbierky a denníky, kresby detí, prvý angličák, odstrihnutý vrkoč, diplom za hod kriketovou loptičkou, rôzne medaile, zamilované listy, staré kultovky zo šatníka, plyšák, kamienky a mušličky s príbehmi a tak ďalej a tak ďalej...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Je to normálne alebo je to absurdné? Ja myslím, že normálne a prirodzené, ale potom automaticky prichádzame do konfliktu s realitou. Ak si najviac ceníme v podstate bezcenné veci, ktoré sa nedajú nikde predať ani vydražiť, prečo máme tendenciu zhromažďovať a dávať veci, ktoré by takýmto krstom ohňom nikdy neprešli?

Deťom dávame veľa, ale čo z toho má ozajstnú hodnotu? Dávame peniaze a zlato pri výnimočných príležitostiach, dávame drahé hračky, kupujeme značkové oblečenie. Všetko je to fajn, ale mali by sme im venovať aj niečo viac intímne, osobné, dať im niečo zo seba, dar, ktorý budú opatrovať, s ktorým sa od nás odsťahujú na prvý internát, s ktorým pôjdu za veľkú mláku a ktorý raz položia do svojho pomyselného trezoru.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napíšme dieťaťu list. Dnes, keď je malé, keď je to ešte dieťa, ktoré nestihol pokaziť žiadny režim školy, pracovného kolektívu, v čase, keď je prirodzene samo sebou, hovorí alebo dáva najavo vždy iba pravdu a skutočné city bez ohľadu na okolie, keď ho jeho správanie a minulosť nezaväzuje vôbec k ničomu. Napíšme mu, aké je, čo má rado, čo neznáša, zverme sa mu so svojimi myšlienkami, položme mu otázky akoby to bol partner na debatu, vyjadrime mu rešpekt a lásku.

Ak by bol každý rodič napísal svojmu dieťaťu takýto list, na pár rokov ho odložil a venoval ho dieťaťu, keď už tým dieťaťom vlastne ani nie je, bol by to presne ten dar, ten poklad, ktorý má nekonečnú hodnotu i keď je len starým kusom papiera s trochou atramentu.

SkryťVypnúť reklamu

Keby sme všetci dnes mohli držať papier od mamy, či otca, na ktorom by sme sa dočítali, kým vlastne sme, nemuseli by sme možno častokrát tak trpko narážať na steny nekonečných bludísk, nemuseli by sme sa báť vzťahov a samých seba, boli by sme možno rozhodnejší a sebavedomejší.

Osobnosťami sa už rodíme a všetci sme od narodenia iní. Ak dnes napíšem, že môj syn je veľmi citlivý a vnímavý, málo priebojný, trochu lenivý a flegmatický, neznesie, keď niekto plače, niekomu sa ubližuje, má rád kakao a Bambuľku, tak asi to tak ostane, len život to jadro časom obalí množstvom balastu a obranných mechanizmov. Každopádne chcem, aby si raz prečítal, ako sme ho vnímali, aký bol a kto vlastne v skutočnosti je. 

Michala Lukáčová

Michala Lukáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je lepšie byť nenávidení za to, čo sme ako byť milovaní za to, čím nie sme. Zoznam autorových rubrík:  Frflem, kritizujem, nadávamJe mi do smiechu:)trápim sa :(SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Radko Mačuha

Radko Mačuha

229 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu