Deti často, ja dúfam, že v prevažnej väčšine prichádzajú na svet z lásky, skrátka preto, že sa mama s tatom majú radi, že je im samým smutno a cítia sa zodpovední dosť na to, aby počali potomka.
Deti ale na svet môžu prísť aj preto, lebo sa na niečo zabudlo, niečo prasklo, niekto sa prerátal...
Niektoré deti sú tu preto, lebo jeden z rodičov (niekedy aj obaja) si myslel, že splodiť potomka bude jedinou možnou a správnou cestou, ako zlepšiť svoj partnerský vzťah. Tieto deti majú od prvého dňa teda neľahkú úlohu.
Nevinné a bezbranné dieťa môže byť produktom aj veľmi podlých pohnútok, snahy o citové vydieranie, snahy o získanie nejakých práv, podielov na majetkoch, snahy o zabezpečenú budúcnosť skrz nemalé alimenty...
Dieťa ako módny hit? Prečo nie? Sexi bruško, cool pôrod do vody pred kamerou online, dvojtýždňové bábo v rannej šou komerčnej TV, honorár za prvé fotky.
My prvorodení máme súrodencov, ktorí prišli preto, aby sme neboli sami, aby sme neboli jedináčikovia, aby sme v živote okrem otca a mamy mali ešte niekoho najbližšieho.
Sú detičky, ktoré sa museli narodiť teraz, lebo ak by mama čakala na svoj správny čas, pravdepodobne by zo zdravotných dôvodov ostali iba v snoch.
Pár z nás behá po tomto svete iste aj preto, lebo rodičia túžili aj po chlapčekovi/dievčatku a skúšali, kým to nevyšlo alebo kým ich nezastavili iné obmedzenia, napr. počet izieb a m2 v byte :o)
Existuje aj kategória detí tzv. „našich detí". Tieto prišli, aby vzťah dvoch ľudí s plodnou minulosťou obohatili a títo sa nemuseli zaoberať iba témou „moje deti" a „tvoje deti".
Deti sa rodia aj z nevedomosti, nezodpovednosti. A za tú rodičovskú nezodpovednosť často zaplatia neskôr i keď nespravodlivo sami.
Rodia sa deti vymodlené, vyprosené, zázraky, popierači medicíny ako vedy, zato fanúšikovia života.
Matky privedú v utrpení na svet aj deti, ktoré majú zaplátať nekonečné prázdno po strate súrodenca a pomôcť mame znova sa usmiať.
Možno sa rodia aj deti, ktorých rodičov oslovila alarmujúca štatistika o vymieraní národa. Tomu hovorím poslanie =)
A veľa z nás môže hovoriť o šťastí, že tu sú a poďakovať sa mame, otcovi alebo inej osobe, ktorá presadila svoj názor tak vehementne a tvrdošijne, že sa napriek všetkému interupcia nekonala.
Príbehov je nekonečne veľa, každý máme svoj. Nevybrali sme si ho, bol nám daný, rovnako ako život. Ten však môžeme napĺňať podľa seba a ak nie sme spokojní s príbehom, ktorý mu predchádzal , môžeme vytvoriť lepší príbeh pre vlastné deti. A tak je to asi s každým prešľapom minulosti, odstrániť sa nedá, dá sa iba nezopakovať a zmierniť skutkami v budúcnosti.
