Liberálna demokracia je v kríze. Táto kríza nie je prejavom autoritárskych tendencií obyvateľstva, ale práve naopak prejavom autoritárskych tendencií a nedemokratickosti liberálnej demokracie. Pre jej záchranu je potrebné ju radikálne zreformovať a napraviť jej demokratický deficit realizáciou priamej a nepriamej vlády ľudu. Aj problém korupcie je problém, ktorý provokuje rovnakú reakciu smerom k autoritárskym formám vládnutia a na jeho vyriešenie je častokrát ponúkaná len alternatíva "my nebudeme skorumpovaní, voľte nás". Pritom riešenie proti korupcii je rovnaké ako riešenie pre krízu liberálnej demokracie, je ním demokratizácia parlamentu a vlády, rozpočtu a zákazkového konania a obmedzenie súkromia pre volených zástupcov, teda možnosť kontrolovať ich komunikácie.
Moja kandidatúra nemala narozdiel od iných za účelom splnenie osobných cieľov, túžby po moci alebo po sláve, či splnenie narcisistických alebo megalomanských úchyliek, ale mala za účel presadenie demokratických reforiem v štáte. Budem viac než spokojný, ak niekto iný preberie tieto požiadavky, ak ich rovnako ako ja bude ochotný presadiť a neprekročí pritom svoje právomoci, ale naopak si ich sám obmedzí. Preto vyzývam ostatných kandidátov, aby prijali niektoré, alebo všetky požiadavky môjho programu a presadili ich vrámci svojej kandidatúry alebo prezidentského úradu.
Celý môj program môže nájsť na obcianskykandidat.sk
Ak sa stanem prezidentom, zaväzujem sa, že vyhlásim referendá, ktoré budú sledovať nasledujúce ciele a ktoré budú prvým, primárnym a jediným krokom môjho „úradovania“ zapadajúceho do voľného mandátu. Tento záväzok bude naplnený zmluvou s občanmi, vrámci ktorého bude udelenou sankciou na mojej strane v prípade porušenia zmluvy možnosť o odvolanie a možnosť o priamom rozhodovaní:
Za politickú demokratizáciu spoločnosti
Za ekonomickú demokratizáciu spoločnosti
Za ekologickú transformáciu spoločnosti
Za dostupné bývanie pre všetkých
Za potravinovú sebestačnosť a zemovú reformu
Za digitalizáciu hospodárstva
Dôležitá poznámka: Všetky návrhy v tomto programe sú súčasťou diskusie a môže byť o nich demokraticky rozhodované.
Obsah referenda za politickú transformáciu spoločnosti:
Obmedzenie vplyvu finančných skupín vo financovaní politických strán a volebných kampaní
Sfunkčnenie a rozšírenie referenda
Obmedzenie voľného mandátu
Digitalizácia volebného procesu
30 rokov po Nežnej revolúcii možno v prieskumoch verejnej mienky sledovať podobnú nespokojnosť so štátnymi inštitúciami, ako tomu bolo v minulom režime. Dôvera v parlament, políciu a súdnictvo je historicky na minime. Podobné trendy je možné sledovať v ostatných európskych krajinách, ako aj v USA a ostatných krajinách, kde vládne „liberálna demokracia“. Príklon k reakčným a autoritárskym formám vlády v posledných rokoch je prejavom tohto demokratického deficitu moderného štátu. Preto si myslíme, že 30 rokov po Nežnej revolúcii, 100 rokov po revolúciách, ktoré porodili dnešnú liberálnu demokraciu a 230 rokov po Francúzskej revolúcii a o niečo viac po Americkej revolúcii nie sú ideály osvietenstva dodnes realizované. Pokračovať v duchu týchto ideálov pre nás znamená presadiť realizáciu ústavných práv, ktoré v reálnej praxi nie sú platné alebo sú platné len nedostatočne. Článok 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Pre nás to v čase, keď sa občania necítia, že by z nich vychádzala štátna moc a boli za veslom, znamená demokratizovať politický systém a zabezpečiť hlavne reálnu platnosť priameho výkonu vôľu ľudu, keďže za celého času existencie republiky došlo len k jednému platnému referendu.
1. Jedným z centrálnych predmetov môjho programu je preto obmedzenie vplyvu oligarchie a finančných skupín v politickej „súťaži“ a to obmedzením súkromného financovania volebných kampaní na všetkých úrovniach na menej než polovicu alebo tretinu (tento program je v detailoch, teda najmä v číslach tiež súčasťou diskusie a demokratického rozhodovania) celkových nákladov na volebnú kampaň, súčasne na určitú hornú hranicu, počítanú podľa počtu registrovaných voličov v daných voľbách (v prípade prezidentských volieb, starostovských, primátorských a iných osobných voľbách inak ako v prípade parlamentných volieb a iných volieb, kde sú zvolení viacerí zástupcovia) s tým, aby súkromné financovanie volebnej kampane bolo v pomere k dnešnému stavu obmedzené minimálne na tretinu, teda na niečo medzi 5 až 20 centov na každého oprávneného voliča.
Súčasne s tým zrušenie štátnych povolebných príspevkov pre parlamentné strany a nahradenie tohto systému (s tým, aby sa nezvýšili štátne náklady) rovným verejným financovaním volebných kampaní na všetkých úrovniach, ktoré budú musieť tvoriť väčšinu celkového objemu vynaložených financií, teda zostávajúcu časť v porovnaní so súkromným financovaním, s hornou hranicou, ktorá bude zodpovedať dnešnému objemu vynaložených zdrojov na príspevky pre parlamentné strany. Spolu s tým obmedzenie príspevkov pre volebné kampane pre fyzické osoby na určitú časť, možno polovicu mesačného mediánneho príjmu Slováka, s tým obmedzenie príspevkov právnických osôb na určitú nízku čiastku, možno dvojnásobok alebo trojnásobok mesačného mediánneho príjmu Slováka, s tým, že ak je nejaká fyzická osoba súčasťou tejto právnickej osoby, jej príspevok sa vždy počíta ako jeden príspevok, teda nemôžu dvakrát prispieť ako fyzická a „ako“ právnická osoba, ďalej úplne transparentné financovanie s povinnými transparentnými účtami na všetkých úrovniach a povinnosťou financovať subjekty a kampane len týmito účtami, rovnako tak možnosť ešte zriadenej Komisie (ktorej volení členovia budú mať obmedzené právo na súkromie a budú musieť preukázať transparentné osobné financie) nahliadnuť do osobných bankových účtov prispievateľov, aby sa zabránilo darcovským schémam.
Podobné pravidlá na financovanie politických strán medzi voľbami, s tým, aby nemohli tieto obmedzenie preniesť na medzivolebné kampane, teda zavedenie rovnakých obmedzení na roky bez volieb, len znížené na polovicu alebo tretinu, s tým, že v roku volieb nemožno vynaložiť viac než dvojnásobok zdrojov na stanovené obmedzenia k voľbám.
Spolu s tým, aby sa zabránilo vytváraniu „schránkových“ politických strán, minimálny počet členov pri založení politickej strany na možno päť, minimálny počet členov pre politickú stranu, ktorá vstupuje do parlamentných voľbách a iných voľbách na možno 400, minimálne viac než 200, povinnosť vedenia transparentných členských zoznamov pre všetky politické subjekty a právomoc komisie vyšetrovať, či členovia sú z vlastnej a slobodnej vôle členmi politického subjektu, aby sa zabránilo kupovaniu členov.
Ďalej zníženie potrebného počtu podpisov na účasť v parlamentných voľbách a v prezidentských voľbách na možno polovicu, tretinu alebo menej súčasného počtu.
Rovný prístup a pozornosť všetkých politických subjektov vo voľbách vo verejnoprávnych a súkromných médiách, pričom verejnoprávne médiá budú povinné počas volieb venovať väčšinu svojho vysielacieho času v najlepších „prime time“ časoch voľbám. Dodržiavania racionálnej a vecnej diskusie v týchto debatách.
Korupcia na Slovensku je veľkou témou verejnej debaty. Skoro vždy je však táto debata vedená v logike „Ja nebudem skorumpovaný, druhí sú skorumpovaní“ bez toho, aby došlo k zavedeniu nejakých serióznych kontrolných mechanizmov. Transparencia je najlepšou zbraňou v boji proti korupcii a táto transparencia by sa mala vzťahovať na všetkých vysokých politikov a mala by zasahovať do práva na súkromie a do osobného života. Vysokí ústavní činitelia by mali mať právo na súkromie obmedzené do takej miery, že by ich osobné komunikácie mali byť voľne prístupné verejnosti, rovnako ako ich osobné financie vo forme transparentného účtu.
Ďalej obmedzenie platov ústavných činiteľov a všetkých štátnych zamestnancov na určitú čiastku, možno maximálne dvojnásobok mediánneho príjmu Slováka. Ďalej obmedzenie práva na súkromie pre všetkých ústavných činiteľov a vedúcich štátnych zamestnancov, odstupňované podľa dôležitosti postu, v prípade ústavných činiteľov, najmä poslancov Národnej rady SR a prezidenta, povinnosť používať osobný transparentný účet a používať len tento na všetky osobné transakcie, možnosť pre ešte zriadenú Komisiu (v podobnej línii ako tá predošlá) a pre verejnosť neustále sledovať osobné komunikácie ústavného činiteľa (keď už to má byť reality show, tak nech platí najmä pre mocných a bohatých).
Ak sa stanem prezidentom, zaväzujem sa, že sa dobrovoľne vzdám väčšiny (až na existenčné minimum) alebo celého platu a všetky pravidlá, ktoré tu uvádzam, budem ešte hneď dobrovoľne aplikovať na seba, vrátane transparentného účtu pre osobné financie.
2. Jedna z najdôležitejších deficitov súčasného systému je jej demokratický deficit, ktorý sa prejavuje najmä v absencii priameho hlasovania v štáte. Najväčším prejavom tohto deficitu sú ústavné podmienky pre vyhlásenie referenda. K tým obmedzeniam patria po prvé obmedzenie otázok, na ktoré môže byť referendum vyhlásené, podľa niektorých interpretácií záväznosť referenda, po druhé potrebné množstvo podpisov na vyhlásenie referenda a po tretie kvórum pre platnosť referenda. Referendum by malo byť možné vyhlásiť na všetky otázky a podľa rovnakých podmienok, tak ako to bolo zaužívané v ústavnom práve pred Druhou svetovou vojnou, alebo vo Weimarskej ústave. Potrebný počet podpisov na vyhlásenie referenda by mal byť drasticky znížený na 35 tisíc, 50 tisíc alebo menej než 35 tisíc podpisov a kvórum by malo byť zrušené, pretože ani parlamentné voľby nemajú kvórum, alebo znížené na 20 percent. Ľudové hlasovanie by malo byť možné v podobnej proporcionalite aj na ostatných štátnych úrovniach (potrebný počet podpisov okolo jedného až dvoch percent registrovaných voličov) a malo by byť možné aj v zákazkovom konaní ako obmedzenie korupcie.
3. Demokratický deficit štátu sa nevzťahuje len na nefunkčnosť referenda, ale aj na voľný mandát poslancov a ostatných zástupcov. Voľný mandát je veľkým zdrojom nedemokratickosti súčasného systému, ktorý dovoľuje úmyselné nesplnenie volebných sľubov. Voľný mandát by mal byť preto vážne obmedzený, ak nie zrušený. Jedným obmedzením voľného mandátu je možnosť odvolať zvoleného zástupcu. Táto možnosť by mala byť umožnená na všetkých úrovniach na základe občianskeho návrhu, kde by sa potrebný počet podpisov mal rátať buď podľa počtu registrovaných voličov a počtu zástupcov, alebo v prípade okrskového systému podľa počtu voličov v tom okrsku, alebo počtu hlasov pri zvolení. V prípade voľby poslancov je pravdepodobne pre efektívne presadenie tohoto systému zavedenie okrskového systému, avšak takého, kde pre každý okrsok je volený viac než jeden zástupca, keďže taký systém vytvára dvojstranícke systémy ako vo Veľkej Británii, vo Francúzsku a v USA a je vážne nedemokratický, alternatívnym príkladom môže byť Severné Írsko. Voľný mandát môže byť ďalej obmedzený dvoma spôsobmi, po prvé zavedením záväzného mandátu alebo minimálne záväzného mandátu, kde je poslanec zaviazaný svojim programom a musí voliť podľa programu, na základe ktorého bol zvolený, pričom môže požiadať voličov o zmenu tohoto programu a záväzku po voľbách, toto môže byť stupňované na niektoré aspekty programu až na všetky, alebo záväzkom dobrovoľným, kde poslanec uzatvára dodatočnú zmluvu s občanmi vrámci voľbách a po druhé zavedením priameho rozhodovania prostredníctvom poslancu, tieto posledné dva návrhy však prekračujú rámec tajného hlasovania, preto nemusia byť akceptované.
4. Rozhodujúce pre ekonomickosť a efektívnosť takéhoto systému je digitalizácia volieb a digitalizácia verejnej diskusie. Táto digitalizácia môže byť postavená na existujúcom systéme e-občianskych preukazov, pričom by malo byť zabezpečené, že servery a kľúče pre tento systém sú v štátnom vlastníctve, zachovávajúc pritom tajné hlasovanie. Digitalizácia by mala mať podobu internetového hlasovacieho systému dostupného aj ako mobilná aplikácia, spolu s diskusným systémom, systémom pre podávanie návrhov a systémom pre zbieranie podpisov. Diskusný systém by však mal zahŕňať zákaz protizákonných prejavov, nenávistných, rasistických a iných prejavov, pričom by nemal byť súčasne príliš prísny, aby robil racionálnu diskusiu nemožnú, ako v niektorých prípadoch politickej korektnosti. Pre zabezpečenie demokratickosti tohoto systému by mala byť dostupná digitálna hlasovacia stanica na každom miestnom úrade a na niektorých ostatných verejných inštitúciách, ako na univerzitách, spolu s možno postupne vybudovanou verejnou sieťou internetu ako základom demokracie, ako právo na internet. Doplnkom by mohlo byť osobné, „nedigitálne“ odovzdanie hlasu na miestnom úrade.
Podobné pravidlá môžu byť aplikované na politické strany (zásadne už pred predvolebnou kampaňou), ktoré budú musieť mať podobné demokratické štruktúry vovnútri strany alebo napríklad povinnosť demokratickej voľby programu.
Demokratizácia legislatívy môže byť tiež prípadne rozšírená na demokratizáciu exekutívy, najmä súdnictva a polície.
Ak tieto požiadavky budú presadené, Slovensko bude prvou krajinou na svete, ktoré presadí demokratizáciu štátu v tomto rozsahu a bude jednou z hlavných úloh tieto požiadavky rozšíriť do ostatných krajín.
