S májom –lásky časom prichádza aj jednoznačne jarné počasie a jarná nálada, pretonemárnite ani sekundu svojho času zbytočným vysedávaním pred bedňou (či už jeto počítač, laptop alebo obyčajná televízna obrazovka) a radšej vybehnitevon – verte mi, realita je niekedy ešte zábavnejšia a pútavejšia ako táfiktívna, reprodukovaná skrz monitory a iné elektronické audiovizuálnezariadenia. No ak sa náhodou nedá ísť von (či už kvôli počasiu, chorobe aleboiným dôvodom) dobrý film padne zaiste vhod! No nekŕmte svoj mozog (vášnajvzácnejší orgán) kadejakým televíznym „fastfoodom“ a úpadkovýmdruhotriednym odpadom, siahnite po kvalite. Dovoľujem si vám ponúknuť aspoňdesať filmových tipov, ktoré „podľa mňa“ stoja za pozornosť:
Ničija zemlja (s. & r. DanisTanovič, 2001, Bosna a Hercegovina/Slovinsko/Taliansko/Francúzsko, hrajú:Branko Djuric, Bogdan Diklić, Simon Callow, Primoz Petkovsek a iní,hudba: Danis Tanovič) tento film sa odohráva takmer celý v zákope na hranicimedzi dvomi bojujúcimi štátmi: Srbskom a Bosnou a Hercegovinou,kde sme svedkami až bizarnej drámy troch vojakov, ktorí sú uväznení v„Zemi nikoho“ a čakajú na zázrak, ktorý by ich z patovejsituácie vyslobodil – bohužiaľ sa však v dnešnej dobe zázraky kvôlizložitým politickým vzťahom a silnej byrokracii nekonajú – resp. sakonajú len fiktívne, v tlači a na televíznych obrazovkách;vynikajúci film, ktorý (podľa mňa právom) „vyfúkol“ Améliiz Montmartru Oscara za najlepší cudzojazyčný film;
. . . a bude hůř (s. & r.Petr Nikolaev, námet: Jan Pelc – kniha „...a bude hůř“, 2007, Česko,hrajú: Karel Žídek, Filip Kaňkovský, Radomil Uhlíř a iní) adaptáciaPelcovho románu je drsným až surovým portrétom tej najkrutejšej dobyminulého režimu podaným skrz „hrdinov“, oproti ktorým sa beatnici,Bukowski a všetci dekadentní umelci a tuláci zdajú ako vyššiaspoločnosť; silne výtvarne ladené a miestami až frivolnenaturalistické, no pritom úplne geniálne – také je toto klubovépremietanie; jeden z najpozoruhodnejších filmov Českej produkcieminulého (a nielen minulého) roka;
Klíč k určování trpaslíkú anebposlední cesta Lemuela Gulivera (r. Martin Šulík, 2002, Česko) taktrochu netradičný portrét - nezameriavasa na výpočet faktografických údajov, kašle na chronológiu a neriadi sabežnými zásadami a postupmi tvorenia biografií či dokumentov o životochslávnych osobností; je to skôr "duševný portrét", životopisvnútra rozorvanej osoby, nesmierne inteligentného a talentovaného mladéhočloveka zničeného dobou, v ktorej zažil svoj najväčší umelecký aintelektuálny vrchol; nie je to len dokument o Pavlovi Juráčkovi,myšlienkovom zakladateľovi a vedúcej osobnosti československej novej vlny,nie je to len dramaturgicky a režijne skvele vyskladaný obraz jehozložitého vnútorného sveta, je to aj veľmi emocionálny (a depresívny)pohľad na dobu - vidíme všetky absurdné hrôzy normalizácie podané nie cezhistorické fakty a chladné komentáre, ale máme možnosť vnímať ich (o tobolestivejšie) cez denníkové zápisky človeka, ktorý bol tejto doby a tejtohrôzy priamym účastníkom, ktorý počas nej trpel, ktorý na ňu doplatil aktorého táto doba vnútorne zničila a ubila; veľmi silný dokument,univerzálny, presahujúci hranicu času i priestoru - pretože je zároveňlokálnym a dobovým svedectvom, ale zároveň má obrovský všeobecný presahukotvený vo vnútornej dráme človeka - umelca;
Perzepolis (s. & r. MarjaneSatrapi & Vincent Paronnaud, námet: comix a román od MarjaneSatrapi, 2007, Francúzsko/USA, hudba: Olivier Bernet) tento animovanýautobiografický film – adaptácia prvého iránskeho comixu – okrem toho, žeje veľmi príjemne vizuálne urobený, obsahuje veľmi osobnú výpoveď povedanús humorom a nadhľadom, je navyše aj celkom dôležité dielo pre"populárne" pochopenie rozdielov medzi západnou kultúrou ablízkym východom, tak háklivou témou (tu tak geniálne podanou) - najlepšímsprostredkovateľom v tomto prípade je láskavý pohľad autorky na tietorozdiely, na seba a svet, z ktorého pochádza, ako aj na ten, kamprichádza; zážitok, ktorý sa oplatí vidieť; optika dospievajúcehodievčaťa, ktoré prichádza z Iránu, zmietaného konfliktmi, do„bezproblémového“ západného sveta, je tou najlepšou optikou, ktorou samôžeme pozerať a pozorovať (a porovnávať) absurdné rozdielya ešte absurdnejšie podobnosti medzi dvomi tak odlišnými svetmi;
Caché (s. & r. Michael Haneke,2005, Francúzsko, hrajú: Daniel Auteuil, Juliette Binoche, MauriceBénichou a iní) podivná psychologická dráma/thriller pôvodomnemeckého filmára Michaela Hanekeho (Pianistka) vás pohltí svojou atmosférou,svojou precíznou dramaturgiou a výstavbou, svojim tajomstvom, určitevás šokuje, zamrazí a znepokojí; bez hudby, komponovaný v dlhýchstatických záberoch a veľkých celkoch, s výbornými hereckýmivýkonmi suity najlepších súčasných francúzskych hercov; len raz pozrieťnestačí!
Marie Antoinetta (s. & r. SofiaCoppola, 2006, USA, hrajú: Kirsten Dunst, Judy Davis, Jason Schwartzman,Steve Coogan, Asia Argento, Danny Huston, Rip Torn a iní) tretícelovečerný film dcéry Francisa Forda Coppolu znova dokazujea potvrdzuje, že po otcovi zdedila naozaj veľký talent; sporný film,s ktorým sa možno nestotožní každý – pre niekoho ostane lenpestrofarebnou romantickou bublinou, no pre mňa je to veľmi citlivýa s ľahkosťou a sklonom k experimentu natočený pohľaddo vnútra dospievajúcej mladej ženy postavenej pred niečo väčšie, neždokázala bez prípravy pochopiť a zvládnuť; výborná výprava, kostýmy,hudba, atmosféra, detaily a herecké výkony;
Death at a Funeral (r. Frank Oz,s. Dean Craig, 2007, USA, hrajú: Rupert Graves, Alan Tudyk, PeterDinklage, Peter Egan, Peter Vaughan, Ewen Bremner a iní, hudba:Murray Gold) a teraz niečo pre tých, ktorí zbožňujú anglický suchýhumor (suchší ako detský púder alebo tri dni stará ryža) v kombináciis čiernym humorom (čiernejším ako ritný otvor černocha v tunelio polnoci) a trochou situačnej komiky (ktorá nikdy neuškodí –hlavne ak sú jej aktérmi nasratý a posratý dedko na vozíku, mŕtvytrpaslík a sfetovaný naháč) – pre všetkých tých, ktorí sa chcúpobaviť na úkor jedného nebožtíka a jeho príbuzných je tu toto miléa nenáročné dielko majstra komédie Franka Oza;
Barfly (r. Barbet Schroeder, s.Charles Bukowski, 1987, USA, hrajú: Mickey Rourke, Faye Dunaway, JackNance a iní, hudba: Jack Baren) v krčme Golden Horn je jeden stályzákazník o niečo výnimočnejší, než ostatní - a nie je to len preto, že hohrá Mickey Rourke, ktorý podáva jeden zo svojich najlepších výkonov. Je topreto, že tým zákazníkom nie je nik iný, než slávny opilec, amatérskyboxer a profesionálny povaľač, hazardný hráč a k tomu geniálny básnikHenry Chinaski ako literárne (a teraz už aj filmové) alter ego CharlesaBukowskeho – autora tohto poloautobiografického scenára; Barfly je podľamňa najlepší film, aký Barbet Schroeder natočil, o niekoľko tried lepšieako (aj tak dobré) Faktótum - medzi týmito dvoma filmami vidieť rozdielmedzi tým, keď niečo napíše génius Bukowski, a keď je niečo podľa nehonapísané. Krásne dekadentný, milo zvrhlý, zvrhlo milý, horkosladko vtipnýa "bukowskovský"; výborná lahôdka, pri ktorej (ruku na srdce)každý aspoň trošku zatúži byť "štamgast";
Tierra (s. & r. Julio Medem,1996, Španielsko, hrajú: Carmelo Gómez, Nancho Novo, Emma Suáreza iní, hudba: Alberto Iglesias) mystická dráma jednéhoz najlepších súčasných španielskych režisérov (Sex a Lucia) saodohráva v nehostinných exteriéroch, kde oranžová vyprahnutá zempôsobí ako obraz/odraz vnútra hlavného hrdinu – záhadného rozpoltenéhomuža menom Ángel, ktorý prichádza do malej dediny vykonať postrek protiškodlivému hmyzu. Tu sa však zapletie do vzťahov, ktoré sa mu stanúosudovými; výborný film plný španielskeho temperamentu, romantiky, humorua niekoľkých zázrakov;
Zabriskie Point (r. MichelangeloAntonioni, s. Michelangelo Antonioni, Franco Rossetti, Sam Shepard, ToninoGuerra, Clare People, 1970, USA, hrajú: Mark Frechette, Daria Halprin a iní)a napokon jeden klasický kúsok od skutočného klasika – vizuálnestrhujúci a atmosférou nenapodobiteľný film, ktorý disponujeniekoľkými nezabudnuteľnými scénami a hudbou Pink Floyd –a jednou malou filmárskou súťažou/hádankou: nájdite v tomtofilme Harrisona Forda;
Príjemnésledovanie a krásny máj!
