Anjelský príbeh v rukách akčného romantika

Kto by nechcel spoznať svojho anjela strážneho? O to viac, ak je tým anjelom strážnym vysoká, blonďavá modelka s perfektným telom a naozaj anjelskou tváričkou. Lebo presne tak vyzerá anjel strážny istého bezvýznamného podvodníčka Andrého v podaní naozaj skvelého jednorukého Francúza exotického pôvodu Jamela Abbouzeho, ktorého detsky nevinný "ksichtík" sme mohli okrem iných vidieť aj vo filmoch Amélia z Montmartru či Asterix a Obelix a Kleopatra, a ktorého hviezda práve vychádza a výkon v tomto Bessonovom comebacku, poukazujúci na naozaj vysoké herecké kvality tohto mladíka, určite Jamela vyhodí do sedla podobne, ako to urobila Amélia s Audrey Tautou. Trochu ironicky by sa dalo povedať, že Jamel Abbouze zvládol svoju rolu "jednou rukou" oveľa lepšie, ako by to zahral ktokoľvek iný (s obidvomi). O to viac, že Angel-A je filmom komornejším, ako by sa dalo čakať (a teda opierajúcim sa hlavne o herecký výraz). Keď sa povie "Luc Besson", vybaví sa nám zrejme úchvatný Piaty element či veľkovýpravný nepodarok Johanka z Arcu. A dokonca aj skoršie skvosty ako Leon či Nikita, síce osobnejšie a skromnejšej výpravy, predsa len nepôsobia tak komorným dojmom, ako práve najnovší Angel-A. Ak sa teda spomenie meno Luc Besson a pridá sa k tomu, že sa jedná o jeho "comeback" na režisérsku stoličku po ŠIESTICH rokoch (počas ktorých produkoval či scenáristicky sa podieľal na takých tituloch ako Taxi, Kuriér alebo Wasabi), človek by si mohol myslieť, že pôjde o nejakú nadupanú akčnú srandu roztočenú v plnej paráde. Omyl. Besson sa vracia v pomerne dobrej, no úplne "inej" forme. Dalo by sa povedať - staronovej. Narušil totiž doterajší vývoj svojej filmografie a uskutočnil veľkolepý návrat ku koreňom a východiskám svojej poetiky. Vznikol tak film klubovejší a oveľa citlivejší, podobajúci sa viac raným dielam ako už spomínaný Leon alebo (podľa mňa zatiaľ Bessonov najlepší film) Magická hlbočina. Poukazuje na to aj fakt, že film je čiernobiely, čo, pri všetkej úcte k režisérovi, bol trochu samoúčelný a mierne manieristický krok, akási vopred prepočítaná snaha o navodenie "klubovosti", "umeleckosti" a "nezávislosti" celého filmu, bez bližšieho opodstatnenia (predsa len sa film odohráva v súčasnom Paríži a ani žánrovo nepoukazuje na staršie filmy, gangsterky alebo film noir). Teda o čo ide, aká je stručná premisa príbehu? André dlží nemalé peniaze skoro na každom kroku, a to hlavne vďaka svojej neochvejnej neschopnosti a absolútnemu nedostatku tak obchodných zručností ako aj v súčasnosti veľmi potrebnej sebadôvery. Bezvýchodiskovú situáciu sa rozhodne celkom spontánne riešiť skokom do Seiny a ukončením svojej biednej existencie. Ako však vyjde najavo, na samovraždu si ten istý most a ten istý čas vybrala aj šarmantná vysoká kráska menom Angela, ktorá preukáže viac odhodlania a do rieky skočí. André neváha a záhadnú ženu zachráni. Tá mu na oplátku sľúbi splniť akékoľvek jeho priania a v snahe dodržať tento šľachetný cieľ pomáha Andrému vymotať sa z finančných ťažkostí. Tie však, ako vysvitne, nie sú nič oproti problémom, ktoré má mladík sám so sebou. Kto je tá záhadná bytosť, ktorá mu zrazu ako blesk z jasného neba vpadla do života a čo sleduje tým, že mu pomáha? Na tieto otázky dostane divák spolu s Andrém odpoveď počas filmu. Aj keď ma film potešil a Bessonovej variácii na anjelskú tému, ktorou sa zo svojho "hollywoodskeho" smerovania vrátil späť do Európy, som veril skoro až do záveru, musím pripustiť, že hádam aj kvôli pôsobeniu režiséra na poste producenta počas uplynulých šiestich rokov, celý film mi prišiel trochu vykalkulovaný. Hlavne ten záver, v ktorom sa dočkáme trochu nepresvedčivých citovo-dejových zvratov, mi nepripadal práve najzvládnutejší, zrejme preto, že pán Besson (tiež autor scenára) si svoje hlavné postavy obľúbil natoľko, že by nepripustil, aby sa im stalo čosi zlé a doprial im plnými dúškami všetko najlepšie (to si však zodpovedný scenárista vzhľadom k obecenstvu dovoliť). Režisér je rád, postavy tiež, ale divák ostáva mierne zmätený. Film je postavený na ústrednej dvojici, ktorá je naozaj párikom na pohľadanie. Neoholený ako vandrák, malý a ukecaný, večne popletený a ukríknutý grázlik a oproti nemu skoro o dve hlavy vyššia, elegantná, na prvý pohľad chladne pôsobiaca modelka spolu putujú Parížom a riešia a riešia a riešia veci okolo života, lásky a tak . . . Áno, celý príbeh sa oveľa viac než cez situácie rieši (a posúva) cez dialógy (na Bessona trochu nezvyčajné), no tu nám autor ukazuje svoju scenáristickú zručnosť, pretože dialógy sú natoľko svieže, vtipné a nesúce so sebou aj istú informáciu, že sa divák nestihne nudiť (aj keď niekedy k tomu veľa nechýba). Treba však povedať, že tu film podržal skvelý výber ústrednej dvojice postavený na osvedčenom vzorci komických dvojíc, fungujúcom už od začiatkov kinematografie. Spomeniem len Laurela a Hardyho, Toma a Jerryho, Butcha Cassidyho a Sundancea Kida, Buda Spencera a Terrence Hilla, Maťka a Kubka, Kremienka a Chocholúšika a iných . . . Ďalšou zvláštnosťou je, že príbeh má tak jednoduchú fabulu, ktorá je takmer totožná so sujetom, že pri spätnej rekapitulácii obsahu vlastne zistíte, že po dejovej stránke sa tam stalo tak málo, až sa vlastne nestalo skoro nič. Všetko, čo sa udialo, sa totiž vykonalo vo vnútri hlavného hrdinu, v jeho hlave a jeho "duši" a spolu s ním v hlavách a "dušiach" divákov. Čo na jednej strane dosiahne skvelý efekt na tej strane publika, ktorá rada prežíva hlbokú katarziu spôsobenú uvedomením si niečoho nového, odradí však časť publika, ktorá svoju katarziu vidí vo veľkolepom akčnom víťazstve dobra nad zlom zosobnenom porážkou hlavného záporáka kladným hrdinom. Pretože v tomto filme sa o záporných postavách, súboji dobra so zlom či dokonca ani o kladnom "hrdinovi" hovoriť nedá. Alebo dá, ale len s prižmúrenými očami a vo veľmi hrubých obrysoch. Jedná sa o cestu k sebe, ide o prerod vlastného ja, stávame sa svedkami procesu obľubovania si samého seba u človeka, ktorý už dôveru v seba stratil takmer nenávratne. Jedným slovom - veľká dráma na malom priestore. Besson je bezpochyby majster režisér, majster scenárista a tento film to nijako nevyvracia. Kto mal rád jeho najväčšie kúsky a pri Johanke z Arcu sa nespokojne vrtel na zadku, má, myslím, potenciálne dosť veľkú šancu, aby ho tento snímok potešil, aj keď istá vykalkulovanosť, rafinovaná manipulácia a autorská prekombinovanosť v závere filmu môžu ubrať na dôveryhodnom vyznení celého filmu. Keby som to mal zosumarizovať - v tvorbe režiséra sa jedná skôr o priemerný či mierne nadpriemerný film a všeobecne - chcelo by to hold iný koniec, ten to fakt doslova sťahuje pod vodu. Inak milá a príjemná romantická komédia s celkom dojemným pohľadom na svet. A ešte na záver: ak už sa Luc Bessonrozhodol natočiť príbeh o anjelovi strážnom z akéhokoľvek dôvodu, výber hlavnej ženskej hrdinky je mi úplne jasný. Všimnite si tú podobu s Milou Jovovich.