Jumper - recenzia filmu

No nie sú to obyčajné skoky a obyčajní „skokani“. Dokážu skočiť napríklad z obývačky svojho bytu do trezoru banky a potom si odskočiť na hlavu Sfingy. Títo vyvolení, tzv. Jumpers = skokani, ovládajú špeciálnu vlastnosť – teleportáciu (sen každého človeka čakajúceho na zastávke MHD);
Ako k tej vlastnosti prišli, čo ju spôsobilo – to sa nevie a divák sa to nedozvie. Dedukčnou metódou z informácií, ktoré chabý scenár filmu Jumper chabo ponúka, si môžeme domyslieť, že nejakým spôsobom sa to prejaví u človeka (prevažne chlapca a prevažne sirotu či polosirotu) vo veku 5 rokov. U hlavného hrdinu sa táto vlastnosť na krátko odmlčí a prebudí sa o pár rokov neskôr, keď musí čeliť pre mladého človeka veľmi stresujúcej situácii: potupa pred dievčaťom, ktoré sa mu páči, náznak šikany od silnejšieho spolužiaka a na dôvažok ešte aj topenie sa v ľadovej vode zamrznutej rieky (tu mi na um prišla podobná pasáž topenia sa s nemožnosťou vynorenia sa nad hladinu a to v remakeu filmu Insomnia, kde sa topil Al Pacino – táto scéna je však napätím a režijným remeslom o niekoľko tried vyššie – Liman oproti Nolanovi zaostáva tak, že by si musel od kocúra požičať sedemmíľové čižmy, aby ho mohol dobehnúť, poprípade začať „trpieť“ rovnakou nadprirodzednou vymoženosťou, ako hrdina jeho najnovšieho filmu). A čo by ste urobili vy, keby ste žili v zapadákove na Aljaške, boli polosirota – a jediný rodič by bol nie práve najvľúdnejší tatko s ksichtom Michaela Rookera a mali sladkoboľných 15 a status losera? Asi tušíte . . . Presne to urobil aj náš hrdina David Rice a o niekoľko rokov neskôr je z neho mladý a pekný bohatý muž (hoci sympatií voči nemu u mňa môžete nájsť ešte menej, ako banánovníkov v Grónsku), ktorý pri ochode zo svojho newyorského bytu vždy so sebou berie dáždnik – nie, preto, že by sa riadil radou Johna Locka, že totiž správny gentleman nikdy neodchádza z domu bez dáždnika, ale preto, že nemôže tušiť, kde sa pri svojich „skokoch“ v ten deň dostane a aké tam bude počasie. A keď si chcete užiť výhľad na Londýn z Big Bena, dáždnik sa môže hodiť dokonca aj ako padák! Teraz, keď je neobmedzene bohatý a neobmedzene neobmedzený, spomenie si David na dievča, ktoré sa mu doma na Aljaške páčilo. Navštívi ju a je zrejmé, že i napriek času, ktorý od ich posledného stretnutia uplynul, stále medzi nimi niečo je. „A to niečo sa volá láska!“ Lenže nič nie je dokonalé – aspoň nie navždy. Veci sa začnú komplikovať, keď David vezme svoju vyvolenú na menší výlet do Kolosea a musí použiť svoje super schopnosti, aby na ňu zapôsobil, netušiac, že používanie svojho teleportovania je tŕňom v oku i päte skupinke (údajne náboženských) fanatikov, ktorí si hovoria Paladinovia a ich pracovnou náplňou je lovenie a pomocou dýky zabalenej v čudnej šatôčke (majetok pána Samuela L.) zabíjanie Jumperov, ktorých špecifickosť a špeciálnosť sa prieči pravidlám božím, „lebo len on má právo byť na viacerých miestach naraz!“ (Čakal som, že Samuel začne citovať Bibliu a svojho obľúbeného Ezechiela.) Davidova milá je zmätená, David je zmätený, našťastie spozná chlapíka menom Grifiine – sympatický Agnličan, ktorý sa živí lovením Paladinov a ten sa javí celkom zorientovane, takže môže pomôcť zmätenému Daidovi zachrániť zmätenú Millie pred Rolandom (to je hlavný Paladin) a jeho agentmi. A tak nastáva zmätený „dej“, ktorý dospeje do zmäteného záveru, aby mohli zmätení diváci odísť z kina v stave, ktorý v sebe miesi epilepsiu z divokej akcie a hnev z predraženej ceny lístka vzhľadom na „kvalitu“ filmu. Už som naznačil (či skôr na rovinu uviedol), že scenár filmu Jumper je chabý. Teraz to upresním: je úbohý. Je zlý. Nebojím sa úprimnosti a nezaľaknem sa tvrdých slov: je príšerný!
Námet tohto filmu je naopak veľmi dobrý a nesie so sebou veľký potenciál, ktorý však ostal stáť na prahu scenáristových dverí a neodvážil sa zaklopačť (uznajme, že schopnosť teleportácie u človeka môže byť celkom plodným zdrojom rôznych tém – dá sa z toho urobiť pôsobivý napínavý sci-fi akčňák, strhujúci comixák alebo hoci aj filozofická dráma o možnostiach neobmedzeného pohybu s morálnym podtextom – zneužiť to, nezneužiť, ako sa vyrovnať s týmto faktom?). Režisér Doug Liman mal buď ostať pri svojich "nezávislých" projektoch, alebo maximálne zabiehať k popcornovému mainstreamu na menšie výpady á la Agent bez minulosti a nie sa v tomto popžánri usadiť natrvalo - skrátka nájsť nejakú hranicu, podobne ako Soderbergh - pretože to, čo urobil, nie je nič iné, ako to, že pochoval svoj možný potenciál a skončil pri bezduchom a prázdnom režírovaní akcie, čo, ak sa okorení trochou humoru a charizmami hlavných hrdinov, skončí to aspoň priemerne, ako napr. pri Mr. a Mrs Smith, ak však ústredný pár nemá charizmu väčšiu, ako vylúhované vrecúško čaju a humor rezignuje na divnú a veľmi nekvalitnú farbu, ktorou sú namazané vlasy ústredného záporáka, ostáva fakt iba pekne zrežírovaná akcia, ak však nie je stmelená príbehom a scenár je deravý ako tenisová raketa, aj tá akcia začne nudiť, pretože divákovi nedáva šancu nejako si ju vysvetliť - a zrazu sa pozeráme na dlhý klip bez deja, reklamu na nadprirodzenú vlastnosť alebo cestovnú agentúru, obzvlášť viac to bolí, keď si spätne uvedomíme, že nejaký dej tu mohol byť a navyše mohol byť celkom dobrý. Napätie? Žiadne! Iskrenie medzi hrdinami? Žiadne - no to aj vďaka tomu, že disproporčne čudná a nie veľmi sympatická Rachel Bilson (to, že ma boom okolo nej vyvolaný seriálom O.C. nechal chladným, mi tento film potvrdil a zdôvodnil) a nie veľmi sympatický "nafetovaný-pohľad" Hayden Christensen sú skrátka malátni a to, čo predvádzajú, sa dá nazvať hocako, len nie hereckým výkonom. Ku scenáru sa mi je zaťažko vyjadrovať, pretože je taký . . . akoby ho písal nie veľmi nadaný a tak trochu dislexiou trpiaci žiak základnej školy ako domácu úlohu na tému "moje tajné prianie": tak hlavne - matka! Postava matky je nedotiahnutá, úplne mätúca, jej motív sa stráca, je tam nastražená očividne len na to, aby bola pojítkom k druhému dielu v prípade, že Jumper sa prejaví ako kasový trhák (tento možný druhý diel by tým pádom poskytoval látku na celkom solídnu aristotelovskú drámu antických rozmerov: syn verzus matka . . . to by však réžiu nesmel robiť Liman a hlavnú rolu nesmel "hrať" Christensen - aj keď o hraní sa v jeho prípade dá rozprávať len v prípade, že má v rukách Nintendo). Jediné solídne náznaky herecetva, charakteru a čohosi príbuzného charizme sú v totálne odpálenej a zabitej (spoiler: doslovne!) postave otca Michaela Rookera a pri záporákovi Samuelovi, ktorý síce dokáže magicky balansovať medzi hraním kladných a záporných hrdinov, hlavných a vedľajších postáv a Áčkovými a Béčkovými filmami, tu si však vybral zle, pretože jeho postava je tiež čudne exponovovaná, nevykreslená, nedotiahnutá, nezaujímavá a napokon len tak nechaná (spoiler: doslovne!). No a napokon tu je vyrastený Billy Elliot - Bell si nasadil malým tanečníčkom vysokú latku a braním takýchto podivností ju veru nepreskočí, ba dokonca ju podlezie tak nízko, že ju možno nad sebou pri podliezaní ani neuvidí, nič na tom, Jamie sa snaží, no scenárista ani režisér mu to vôbec neuľahčujú, práve naopak, hádžu mu polená pod nohy: jeho postava nie je záhadná, je skrátna neznáma nezaujímavýn spôsobom (čiže o nej nič nevieme, no nie záhadným spôsobom). Celkovo to vyzerá, že Jumperi, ktorých je na svete akože VEĽA (aspoň z rečí Griffina to tak vyznieva), sú dokopy dvaja a sú prenasledovaní Paladinmi, ktorých je tiež na svete kopec - no sú dokopy traja (ak nerátame matku, s ňou sú dokopy štyria, no ona sa do prenasledovania zatiaľ nezapája) a Jumperi sa môžu premiestňvať kdekoľvek chcú, no ak to nie je po vlastnom byte, tak chodia iba do Egypta, Londýna a Tokia. Moje odporúčanie: stačí si pozrieť trajler poprípade počkať, keď pôjde o nejaký rok film v televízii a pustiť si ho na neskorý piatkový či sobotný večer, keď nemáte nič lepšie na práci – dabing tomuto filmu uškodiť nemôže – tomu už nemôže uškodiť nič, možno tak akurát, keby vám na televízore vypadla farba (aj keď vizuál Samuela L. Jacksona by neohrozilo ani to!). Inak je tento počin jednoznačným sklamaním. Predpokladám, že ale prilákal a priláka (nielen, no asi hlavne v Amerike) dosť ľudí do kín na to, aby Doug Liman dostal zelenú na ďalší totálne prázdny, zmätený, chaotický a bezpríbehový nudný, no zato extatickou akciou nabitý hollywoodsky megafilm! Hrôza pomyslieť . . .