10 (+10) najpesimistickejších filmov

Dovoľujem si uviesť rebríček desiatich najpesimistickejších filmov (plus desať ďalších). Chcem upozorniť, že som vyberal výhradne spomedzi filmov, ktoré som videl (neprihliadam na filmy, ktoré sú „údajne“ pesimistické alebo „vraj“ depresívne, riadim sa jedine tým, čo som sám mal možnosť empiricky posúdiť). Tento rebríček je teda silne subjektívny, okrem „atribútu“ pesimistickosti (vnímanej mnou) som sa neobmedzoval pri výbere a zaradzovaní filmov žiadnymi inými špecifikami (rok výroby, krajina pôvodu, žáner, skrátka nič).
Ak teda máte chuť na trochu skutočne „čiernej“ a „ťažkej“ depresie, vyberte si niektorý z nasledujúcich filmov, ktoré po ich zhliadnutí aspoň vo mne nechali rozhodne veľmi hlboké ryhy.
Tu sú:

20. Eraserhead (s. & r. David Lynch, 1977, USA) - Debutový film Davida Lyncha, ktorý točil 5 rokov, sa odohráva v ponurej priemyselnej štvrti plnej divných tieňov, potrubí, zvukov a "ľudí"; scenár mal 20 strán a problémy s financiami spôsobili, že doba natáčania sa náramne predĺžila, takže predstaviteľ hlavného hrdinu Jack Nance si svoj výstredný účes udržoval celých 5 rokov a v jednej scéne natočili, ako jeho postava otvára dvere, no scéna, ako vstupuje do miestnosti, bola dotočená až o 18 mesiacov; každopádne však Lynch svoj debut našťastie dokončil a my môžeme vstrebávať jeho meditatívnu a depresívne ponurú atmosféru;

19. The Sleepers (s. & r. Barry Levinson, 1996, USA) - hviezdne obsadená fatalistická dráma o tom, ako sa s človekom nesie jeho minulosť po celý život;

18. Dogville (s. & r. Lars Von Trier, 2003, Dánsko/Švédko/Nórsko/Francúzsko) - Trier vie, ako tlačiť na pílu a manipulovať s citmi divákov, vo formálnom experimente rozoberajúcom tému "moci" a jej zneužívania divák trpí spolu s chuderou Nicole Kidman, aby sa mu v závere dostala poriadna dávka riadne pesimistickej katarzie;

17. Monsters Ball (r. Marc Forster, s. Milo Adicca & Will Rokos, 2001, USA/Kanada) - Debut nesmierne talentovaného pôvodom švajčiarského režiséra, ktorý priniesol Oscara Halle Berry a ktorý si neberie servítky a nič neprikrášľuje, práve preto v závere o to viac zamrazí;

16. Iná láska (r. Dušan Trančík, s. Jiří Křižan & Dušan Trančík, 1985, Československo) - nebyť záveru, ktorý musel byť v dobe vzniku filmu "prikrášlený" sa jedná o jeden z najpesimistickejších slovenských filmov, ktorý demýtizuje "kult" čistej slovenskej dediny a celý čas nad hlavami hrdinov pohybujúcich sa v zelenom šere špinavej krčmy vznáša akási negatívna osudovosť;

15. The Man Who Wasnt There (r. Joel Coen, s. Joel & Ethan Coen, 2001, USA) - taká mierna žánrová hra, to by však neboli bratia Coenovci, zároveň pomalým tempom do neodvratného konca spejúca "meditácia" nad zbytočným ľudským životom;

14. Návrat Idiota (s. & r. Saša Gedeon, 1999, Česko/Nemecko) - na české pomery navlečená adaptácia Dostojevského Idiota a jeden z najlepších českých filmov 90. rokov s výborným Pavlom Liškom;

13. Happiness (s. & r. Todd Solondz, 1998, USA) - krutý satirik Solondz vo veeeľmi krutej "antiusa" satire, kde všetok smiech ide zaručene cez slzy ak nie priam cez zimomriavky; silne odporúčam

12. House of Sand and Fog (r. Vadim Perelman, s. Vadim Perelman & Shawn Lawrence Otto, 2003, USA) - téma emigrantov a neschopnosti empaticky si porozumieť s ľuďmi okolo seba . . . a v centre príbehu spejúceho ku katastrofe jeden obyčajný dom a tak trochu túžba po americkom sne;

11. The Heart Is Deceitful Above All Things (r. Asia Argento, s. Asia Argento & Alessadro Magania, 2004, USA/Veľká Británia/Francúzsko/Japonsko) - na prvý pohľad nenápadný, dekadentný film, ktorý je o to silnejší, že je to "adaptácia" autobiografickej knihy . . . moje prvé myšlienky bezprostredne po zhliadnutí boli "Koniec sveta je blízko - a určite začne v USA!";

10. The Ice Storm (r. Ang Lee, s. James Schamus, 1997, USA) - Ang Lee je nesmierne precízny režisér, ktorý dbá na herecké výkony - tých tu je habadej, všetko v podaní samých "veľkých" hercov, dokopy sa jedná o komorne pôsobiacu rodinnú drámu o dosť zmrazených vzťahoch a neschopnosti ich rozmraziť;

9. The Monster (s. & r. Patty Jenkins, 2003, USA/Nemecko) - rozhodne oprávnený Oscar pre Charlize Theron, príšerne krutý skutočný príbeh a nesmierne pesimistická záverečná scéna a posledná veta;

8. Strozsek (s. & r. Werner Herzog, 1977, SRN) - ďalší výborný režisér a ďalšia výborná satira a kritika USA tentokrát z pohľadu neameričana (na rozdiel od Solondza), márna honba za americkým snov a degradácia ľudskej hrdosti prevrátenými hodnotami kapitalistickej a komerčnej spoločnosti; podľa mňa nanajvýš pesimistické;

7. The Virgin Suicides (s. & r. Sofia Coppola, 1999, USA) - debut dcéry Francisa Forda Coppolu, ktorá svetu ukázala, že nie je režisérkou len preto, že ocinko je veľké zviera, ale že dokáže urobiť film, ktorý na chvíľu každému vezme dych; kritika kresťanskej výchovy a skostnatenej americkej malomeštiackej strednej vrstvy;

6. Bubble (r. Steven Soderbergh, s. Coleman Hough, 2005, USA) - Soderberg je režisér, ktorý dokázal svoju tvorbu úspešne rozdeliť na komerčnú a mainstreamovú na jednej strane a nezávislú a umeleckú na strane druhej a v obidvoch si získať slávu a uznanie; jeho najnovší film v kategórie umelecky ambicióznych (a zároveň akýsi distribučný experiment) pojednáva o úplne obyčajnom degradovanom americkom malomeštiakovi; a to je, ak sa na to pozrie talentovaný filmár, dosť pesimistické;

5. Khaled (s. & r. Asghar Massombagi, 2001, Kanada) - Kanadská produkcia stojí za pozornosť, Kanadská nezávislá produkcia stojí za pozornosť a tento drobný a nesmierne smutno-pesimistický film o malom mulatovi Khaledovi rozhodne stojí za pozornosť;

4. Dancer In the Dark (s. & r. Lars Von Trier, 2000, Dánsko/Nemecko/Holandsko) - a znova Trier a tentokrát totálna "depka"; tento film s brilantným výkonom Bjork asi netreba predstavovať;

3. L' Adversaire (r. Nicole Garcia, s. Frédéric Bélier-Garcia, Jacques Fieschi & Nicole Garcia, 2002, Francúzsko/Španielsko/Švajčiarsko) - čistou náhodou (a doteraz za to ďakujem) som natrafil na tento film, ktorý, ak je pravda to, že je podľa skutočnej udalosti, pokladám za niečo tak odrovnávajúco deprimujúce a pritom vynikajúce, až sa mi márne hľadajú nejaké ďalšie slová; geniálny Daniel Auteuil a štúdia . . . nepochopiteľnej bezmocnosti, stratenosti a prázdnoty;

2. Requiem For a Dream (r. Darren Aronofsky, s. Hubert Selby Jr. & Darren Aronofsky, 2000, USA) - ďalšia známa lahôdka, ktorá sa so svojimi "hrdinami" nemazná a pekne ich skopáva po schodoch stále nižšie a nižšie do pekla; komu by nebolo jasné, že drogy sú zlé, tak po tomto filme si to bude pamätať;

1. On The Beach (r. Russell Mulcahy, s. John Paxton /1959/, David Williamson & Bill Kerby, 2000, Austrália/USA) - a víťaz môjho osobného rebríčka, síce televízny, no brilantne urobený a maximálne pesimistický katastrofický film o tom . . . ako to napísať slušne . . . že keď to tu raz "buchne", je to nadobro "v prdeli";
konzumovať jedine ak máte po ruke nejaký veselý film, ktorý si za týmto dielom pustíte ako
brzdu;

Toto bol rebríček 20 najpesimistickejších filmov z mojej osobnej zálohy;
V najbližšej dobe uverejním na odľahčenie rebríček NAJoptimistickejších filmov, aby som zachoval rovnováhu.