22. December - Deň, keď skoro umrel Dostojevský

Fiodor Michajlovič Dostojevskij je pokladaný za jedného z najväčších ruských spisovateľov, jeho romány Zločin a trest, Idiot či Bratia Karamazovovci sú najväčšími dielami svojej doby a ovplyvnili intelektuálne hnutia nielen v jeho rodnej vlasti. Dátum 22. december - konkrétne 22. 12. 1849 - si Dostojevskij určite pamätal do svojej smrti - alebo sa ho až do svojej smrti snažil zabudnúť - pretože veľmi málo chýbalo, aby práve tento dátum nebol na jeho náhrbonom kameni. Ruský cár Mikuláš I. po revolúcii, ktorá predošlý rok zachvátila Európu, zo strachu pred podobnými 
pohybmi v cárskom Rusku, uväznil Dostojevského spolu s ďalšími intelektuálmi z krúžku, ktorý sa utvoril okolo revolucinára M. V. Petrašovského. 16. novembra 49 boli odsúdení k trestu smrti, ktorý mal byť vykonaný 22. decembra. V ten deň boli odsúdenci vyvedení na chladný ruský decembrový vzduch a v strachu z blížiacej sa smrti ich nechali stáť na chlade, očakávajúc každú chvíľu spoza chrbta smrtiacu guľku. Tá však neprišla a po tomto trýznení prišiel verdikt - zmena trestu: 4 roky v exile, v pracovnom tábore na Sibíri. Počas tých rokov si F. M. Dostojevskij možno vešakrát opakoval, že smrť by bola akiste lepšia oproti tomu, čo prežíval v tábore. Našťastie pre svet však spisovateľ touto skúškou prešiel a najgeniálnejšie z veľkých ruských románov mohli vzniknúť;

O veľa rokov neskôr, v druhej polovici nasledujúceho storočia, 22. 12. 1960 v Brooklyne, sa narodil pravdepodobne najznámejší černošský maliar, extravagandný umelec Jean-Michel Basquiat, aby prežil búrlivý, umelecky plodný, divoký a krátky život, ktorý sa stal inšpiráciou mnohým výtvarníkom. Prvý krát na seba upozornil v roku 1978 ako grafiti umelec, ktorý svoje odkazy a výboje tvorivosti striekal na steny New Yorku, dopĺňal ich výrokmi, ktoré sa rýchlo preslávili. Podpisoval sa ako SAMO. Keď rok na to opustil školu a začal žiť na ulici a u svojich priateľov, živil 
sa predávaním tričiek a pohľadníc. Začiatkom osemdesiatych rokov na seba začal pútať čoraz viac pozornosti a umelecká obec v ňom rozpoznala nezameniteľný talent. Veľmi rýchlo sa spolu s ďalšími mladými umelcami zaradil do prúdu tzv. neo-expresinistov. Vytvoril úzke a podivné priateľstvo s Andym Warholom. Vo veku 27 rokov umrel vo svojom ateliéry na predávkovanie zmesou heroínu a kokaínu. Jeho život a dielo sa stalo inšpiráciou biografického filmu, ktorým debutoval americký výtvarník Julian Schnabel. Basquiata stvárnil Jeffrey Wright a Andyho Warhola nezabudnuteľne zahral David Bowie.

Opačné výročie - teda nie narodenia, ale úmrtia - si v deň 22. decembra pripomeňme pri dvoch spisovateľoch. Ten prvý (môj obľúbenec) nadobudol slávu až po svojej predčasnej tragickej smrti. Ten druhý si slávu a uznanie užil už počas svojho dlhého života. Nathan Wallenstein Weinstein píšuci pod pseudonymom Nathanael West sa narodil v roku 1903, počas svojho života stihol napísať tri novely, dve divadelné hry, pracoval na filmových scenároch (kvôli obžive - väčšinou filmy kategórie B) a jeden román: The Day of the Locust (Deň kobylky). Román, ktorého hlavným hrdinom je postava menom Homer Simpson, sa stal predlohou rovnomenného filmu režiséra Johna Schlesingera z roku 1974. West zahynul so svojou novou manželkou pri autonehode len deň po tom, čo na infarkt umrel jeho priateľ, spisovateľ Francis Scott Fitzgerald. Westovi priatelia tvrdili, že nebol nikdy dobrým šoférom, jeden z jeho blízkych priateľov dokonca odmietal chodiť s ním autom.
To írsky spisovateľ a dramatik Samuel Beckett umrel v ten istý deň o 49 rokov neskôr v opatrovateľskom dome vo veku nedožitých 83 rokov. Autor svetoznámej absurdnej minimalistickej drámy Čakanie na Godota (1952) dostal v roku 1969 Nobelovu cenu za literatúru a je autorom mnohých divadelných hier, scenárov pre film, rádio i televíziu, románov, noviel, básní, poviedok a esejí.