23. December - Deň, keď si Van Gogh odrezal ucho

Holandský maliar a jeden z najznámejších svetových maliarov Vincent Willem van Gogh (30.3. 1853 - 29.7. 1890) mal neľahký život, počas života sa ako maliar nedočkal skoro žiadneho uznania, na sklonku života sa odišiel liečiť na odporúčanie Pissara k doktorovi Paulovi Gachetovi, o ktorom sa Van Gogh vyjadril, že "je viac chorý ako ja alebo, povedzme, aspoň tak isto!" a keď jeho depresie neustupovali, ale naopak silneli, odkráčal do poľa a strelil sa revolverom do hrude. Počas jeho života sú dominantné dve postavy, dvaja muži, ku ktorým mal silný citový vzťah - a to jeho brat Theo, ktorý ho celoživotne podporoval a pomáhal mu aj finančne, a maliar Paul Gauguin. Práve ten dohnal Vincenta k činu, ktorý sa stal jedným z najznámejších umeleckých excesov v 
dejinách. Práve strach, že Gauguin Vincenta opustí dohnal zúfalého maliara k tomu, že 23. decembra 1888 ho Vincent van Gogh napadol britvou na holenie, ktorou si vzápätí odrezal dolnú časť ľavého ušného laloku a tú následne zaniesol do miestneho nevestinca v Arles a daroval ho prostitútke menom Rachel so slovami, aby tento predmet starostlivo opatrovala. 
Van Gogh bol hospitalizovaný a Gauguin opustil Arles - títo dvaja sa už nikdy nestretli.

23. 12. - tento dátum je významný aj v histórii medicíny: presne v tento deň v roku 1954 vykonal doktor Joseph E. Murray v nemocnici Peter Bent Brigham Hospital v Bostone (Massachusetts, USA) prvú úspešnú transplantáciu obličiek - darcom a prijímateľom boli dospelí muži - identické dvojičky. Doktor Murray dostal v roku 1990 Nobelovu cenu za medicínu za svoju prácu v oblasti transplantácii orgánov.

Deň pred Vianocami roku 1972 bol "šťastným" dňom pre 16 členov 45-člennej posádky letu uruguajského lietadla, ktorí prežili "nechvalne" známy incident leteckej havárie v Andách. 13. októbra sa rugbyový tím z Montevidea vydal letecky do Santiaga v 
Chille odohrať zápas, ktorý sa nikdy nemal uskutočniť. Lietadlo s celým tímom a posádkou - dokopy 45 ľudí, sa zrútilo v Andách. Posledných preživších 16 členov, ktorých našli a zachránili 23. decembra po nepredstaviteľných 2 mesiacoch a 10 dňoch, sa udržalo pri živote aj vďaka kanibalizmu na ostatných obetiach, ktoré nemali to šťastie a haváriu neprežili. Po hladovaní, ktoré si asi nikto nedokáže poriadne predstaviť a po tom, čo mladí chlapci skúšali 
jesť kúsky kože z batožiny, padlo neľahké rozhodnutie - ak chcú ostať nažive, musia prijať aspoň nejaké kalórie z mäsa svojich mŕtvych spolužiakov a kamarátov.
Táto tragédia sa za posledných 35 rokov stala predmetom a námetom mnohých filmov a kníh.