F ako Frankenstein

Prednedávnom som si listoval jeden nemenovaný (no výstižne pomenovaný) slovenský týždenní a natrafil som tam na pár pozoruhodných fotografií. V podstate to boli úplne bežné novinárske snímky, mňa na nich však zaujalo čosi iné. Na každej z nich bol odfotený pán "F". To by tiež nebolo nič mimoriadne, pán "F" sa objavuje na mnohých fotografiách v mnohých médiách. To, čo ma na ňom upútalo, bol jeho výzor. Porovnal som si všetky fotografie, na ktorých sa nachádzal, a na každej mal ten istý výraz.
Keď som sa snažil spomenúť si, koho alebo "čo" mi tento výraz tváre, to špecifické usporiadanie mimických svalov a tá kompozícia jednotlivých tvárových častí pripomína, skoro som dostal apokalyptický šok.
Legendárne monštrum doktora Frankensteina. Určite každý videl aspoň jedno filmové spracovanie tohto slávneho hororového románu mladej anglickej spisovateľky Mary Shellyovej. "Frankenstein - alebo moderný Prométeus". Samozrejme, že analógia s Prométeom je v tomto prípade celkom scestná, ale ak sa vydáme po stopách čisto fyzickej podobnosti, tak umelý človek doktora Frankesteina nám určite musí napadnúť. Kamenná tvár, neprítomný pohľad upretý niekde do neznáma, viac skulpturálna než humánna podoba. Keď som nad pánom "F" začal uvažovať v tomto novom svetle, hneď mi prišli niektoré "netvorské" a "monštruózne" udalosti posledných mesiacov videné touto optikou o trochu logickejšie. Lenže netreba sa pomýliť výzorom . . .
Ďalšia "podobná" bytosť sa tiež ponúka ako vysvetlenie. Golem. Lenže Golema skrz šém ovláda jeho majster, pán. V tomto konkrétnom prípade všetko nasvedčuje tomu, že "objekt" jedná na vlastnú zodpovednosť, viacmenej svojprávne.
Frankensteinovo bezmenné monštrum len nechcelo byť samé. To ho hnalo. Príšera Mary Shellyiovej je výsostne metaforická. Každú "živú" bytosť niečo ženie, poháňa. Dalo by sa to označiť za nejaký "zmysel života".
Ďalší atribút Shellyovej výtvoru je tiež to, že je čisto literárny, fiktívny, vymyslený. V "reály" nenatrafíte na poloobra so šrúbkami v hlave. Ale ten, kto literatúru chápe ako istú reflexiu a nevysvetľuje si ju doslovne, vie, že na "podobných netvorov" len zamaskovaných za ľudskú tvár môžeme natrafiť hocikde.
Ak však mám byť v tomto mojom malom prirovnaní dôsledný, naskytuje sa mi jedna pálčivá otázka: Kto je potom ten doktor Frankenstein, ktorý to monštrum stvoril, ktorý mu vdýchol život a teraz uteká pred zodpovednosťou za obludu?