reklama

Najpreceňovanejšie filmy + Najväčšie filmové sklamania

2 v jednom - top 20 filmov, ktoré zo svojho pohľadu pokladám za stratu času, vyhodené peniaze - a pritom to tak vôbec nemuselo byť!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Tento rebríček si berie na mušku filmy, ktoré ma (no verím, ba som presvedčený, že v drvivej väčšine prípadov nielen mňa, ale aj širšiu divácku a kritickú obec) sklamali či pohoršili, zničili moje veľké očakávania, či – v prípade, že očakávania neboli – absolútne nenaplnili svoju povesť a ohlas, ktorý ich predchádzal; Tiež sa zameriavam na filmy, ktoré mali potenciál, ale na plnej čiare zlyhali a v neposlednom rade na „nevysvetliteľné“ kasové trháky a miláčikov obecenstva v prípade, že sa jedná o nepochopiteľnú hlúposť a film kvalít žalostne nízkych, či „klamárov“ (ako to nazývam), ktorým sa podarilo akýmsi zázrakom okabátiť dostatok ľudí na to, aby si získali status „dobrého filmu“ pričom sa úplne jasne jedná o film zlý;
Jednoducho a skrátka – najväčšie filmové sklamania a všeobecne najpreceňovanejšie filmy (pôvodne to mali byť 2 osobitné rebríčky, ktoré som napokon spojil a premiešal, poradie nie je prísne záväzné ale približné):

20. Anger Managment (r. Peter Segal, s. David Dorfman, 2003, USA) - komédia v hlavných úlohách s Adamom Sandlerom (človek, ktorý má veľký herecký potenciál - viď Punch-Drunk Love od P.T. Andersona) a Jackom Nicholsonom (o jeho kvalitách ako herca nemožno pochybovať, no skrýva aj jednoznačne veľký komediálny potenciál) s nie úplne márnym námetom zlyhala pri akejsi bezmocnosti scenáristu vniesť tam akýkoľvek fór a vtip a rezignovala na typicky americké pokusy o žarty, dúfajúc, že charizma a schopnosti ústrednej dvojice to zachránia, lenže tu zrejme zlyhal aj režisér, pretože nič nejde samo od seba a tak teoreticky dobrá komédia skončila ako prakticky nudný film o ničom;

19. Gothika (r. Mathieu Kassovitz, s. Sebastian Gutierrez, 2003, USA) - celkom slušné očakávania mrazenia a zimomriavok spojených s inteligentným a vážnym hororom boli veľmi rýchlo schladené - síce vizuálne prepracované dielo s technicky zvládnutou réžiou (aspoň po väčšinu doby trvania) je však neuspokojivo prázdne a kĺže po povrchu, ide po lacnom efekte a veľakrát videnom, počutom, zažitom nafúknutom klišé, jediné pozitívum (ak z mužského hľadiska neberiem sporne oblečenú Halle Berry a Penelope Cruz) bolo pre mňa vidieť môjho miláčika Roberta Downeyho Jr. po dlhšej nútenej odmlke na plátne; Znova vidieť, ako túžba byť efektný spojené so slabým scenárom môžu film pochovať;

18. Danny the Dog (r. Louis Leterrier, s. Luc Besson, 2005, Francúzsko/USA/Veľká Británia/Hong Kong) - film má pre mňa nepochopiteľne priaznivé ohlasy, ľudia ho považujú za "kvalitnú nenáročnú zábavu", lenže podľa mňa to je omyl - ja nie som nejaký skostnatený a na umení lipnúci fajnšmeker, ktorý sa nedokáže zabaviť pri správnej akčnej jazde (ako napr. CRANK, Hellboy, Payback, Desperado . . .), ale čo je veľa, to je veľa (resp. čo je málo, to je málo!), pretože tu Besson vyprodukoval a napísal narýchlo a na kolene úplnú filmovú floskulu, nič, niende, nichts, nothing! Akcia skoro žiadna (produkcia Besson a hlavná úloha Jet Li predsa majú čo ponúknuť, prinajmenšom Bozk draka bol v žánri, aký hlása, o triedu lepší) namiesto toho akási "psychológia" - no na tú tam chýba . . . skrátka akákoľvek hĺbka a scenáristické podchytenie . . . navyše veľmi zle urobené motivácie, logické a dejové diery, jednoducho film, ktorý nie je ani akčný, ani psychologický, Čech by povedal "libový";

17. Pretty Woman (r. Garry Marshall, s. J. F. Lawton, 1990, USA) - možno si tým aspoň v radoch ženských vyznávačok tohto filmu urobím nepriateľov (jedna z mojich skvelých piateliek toto dielko priam miluje), ale po dvoch snahách to pozrieť celé a treťom úspešnom pokuse fakt neverím, že niekto nemôže naivitu a patetické tlačenie na city, prázdnu romantiku (existuje aj "plná" = kvalitná), absenciu humoru a sympatických (to nemusí nutne znamenať aj zlých, no v tomto prípade to znamená) hereckých výkonov len tak prehliadať a túto "poameričtenú" variáciu na Pygmaliona považovať za naozaj super film;

16. Štěstí (s. & r. Bohdan Sláma, 2005, Česko) - jeden z najúspešnejších Českých filmov posledných rokov (čo sa týka ocenení doma i v zahraničí ako aj návštevnosti v kinách v rámci domácej produkcie) a asi najúspešnejší film v danom roku (pritom však v tom istom roku vzniklo Švankmajerovo Šílení, film nielen na inej úrovni, vyššom levely, ale dokonca v celkom inej lige), ma po tom, čo som ho dlho chcel konečne vidieť a napokon ho aj konečne videl - sklamal zásadným spôsobom. Pretože ak ma sklame Pretty Woman, je to tak trochu očakávateľné a vysvetliteľné, ale ak ma sklame Slámovo Štěstí, o ktorom básnia nielen slobodné tridsiatničky, ale aj moji kamaráti a dokonca aj moji pedagógovia, to už je čo povedať; objektívne tomuto filmu nemôžem vytknúť asi nič, subjektívne mu však vyčítam nezaujímavosť, obpozeranosť, nudu a nulovú katarziu;

15. Oldboy (r. Chan-wook Park, s. Jo-yun Hwang, Chun-hyeong Lim, Joon-hyung Lim & Chan-wook Park, 2003, Južná Kórea) - ak je niečo, čím sa juhokórejská filmová produkcia posledných rokov dá charakterizovať, tak je to brutalita - filmy dosahuju väčšiu (Kim-ki Duk) či menšiu (horory) kvalitu podľa toho, či je brutalita oprávnená, v službe metafory, podobenstva a podobne (aj keď to občas môže vyznieť alibisticky), alebo prvoplánová; OldBoy je niekde na hranici, niekde presne v polovici - to som si hovoril celý čas počas sledovania (sľubný úvod, zaujímavý zvrat, veľmi podarená scéna bitky na chodbe - no nikdy niečo, čo by úplne uchvátilo moje sympatie na stranu filmu), lenže keď prišiel záver (nebudem nič vyzrádzať), tak som to vzdal a povedal si, že toto nie! To je už veľa! A predstavte si - ten film vyhral Kinema film roka na MFF 2006;

14. Mystic River (r. Clint Eastwood, s. Brian Helgeland, 2003, USA) - Clint Eastwood "podľa mňa"(!) nikdy nemal začať režírovať, v mojich očiach prinajmenšom týmto krokom začal strácať dobré body, ktoré si nahral ako totálne úžasný kovboj/dirty harry (našťastie ich má za svoje herecké pôsobenie veľa, no radšej nech buď prestane režírovať, alebo začne režírovať dobre, lebo donekonečna mu to tolerovať len preto, že ako mladý bol frajer, nebudem), Million Dollar Baby som zatiaľ nevidel (ani neviem, či chcem), no za všetky príklady aspoň tento - Mystic River má troch veľmi silných hlavných predstaviteľom (a niekoľko ďalších vo vedľajších rolách), nie nezaujímavú tému, no Brian Helgeland v scenári zvolil spracovanie nie veľmi šťastné - no paradoxne pre Eastwooda veľmi vhodné (má takéto polohy rád, čo dokazujú aj ďalšie jeho filmy) - a to výsostne patetické, alibistické a akési mierne povrchné, čo si ani herci ani téma nezaslúžili; Samotný Clint ako režisér scenár ak bol takto napísaný neposunul do nejakej inej, lepšej podoby a v prípade, ak scenár bol náhodou napísaný lepšie (neviem, nečítal som ho), tak ho posunul k horšiemu - jeho režírovanie je technicky v poriadku a viacmenej klasické (pravidlo: len neurobiť chybu aj keď nebyť ničím nový, autorský a osobitý - no to na Oscara asi stačí), lenže nudné a tuctové; A to s tým scenárom a réžiou nie je určite náhoda, ostatne tak s Helgelandom ako aj Eastwoodom sa v tomto rebríčku ešte stretneme;

13. The Number 23 (r. Joel Schumacher, s. Fernley Phillips, 2007, USA) - a teraz jeden film-sklamanie: nový thriller od Joela Schumachera (Telefónna búdka, 8 mm, Voľný pád) a navyše v hlavnej role Jim Carrey - a ten v posledných rokoch a filmoch jasne ukázal, že s ním treba počítať nielen ako s "ksichtom" ale aj serióznym a veľmi kvalitným hercom (Man on the Moon, Truman Show), to vyzerá sľubne - aspoň to vyzeralo, až kým som nepochopil, že názov filmu je celkom výstižný a že . . . v podstate to o ničom inom ani nie je . . . iba o čísle 23 . . . a to dokonca celkom nevysvetliteľne . . . Schumacher nerežíruje vôbec zle (na svoj vek), Carrey je tiež fajn . . . lenže to všetko prehliadnete pri sledovaní asi najstupádnejšieho áčkového scenára roku 2007;

12. Backdraft (r. Ron Howard, s. Gregory Wilden, 1991, USA) - k tomuto sa veľmi vyjadrovať nebudem, tvorba Rona Howarda mi celkovo nerobí dobre, nič proti jeho patetizmu, nič proti jeho patriotizmu, nič proti jeho záľube v lacných klišé, nič proti jeho výberu tém a projektov "na istotu", proti jeho priamym ťahom na cieľ (Oscar), naozaj nič, len nech sa odo mňa drží ďalej a nech mi nikto nehovorí o tom, aké sú jeho filmy skvelé - a aký je Backdraft skvelý akčný film - naozaj, vlajky vlajúce vo vetre pri spomalenej jazde nablískaného hasičského auta americkým idylickým predmestím je naozaj nechutný obraz!

11. Psycho (r. Gus Van Sant, s. Joseph Stefano, 1998, USA) - ani Gusa veľmi neobľubujem, i keď občas sa mu zadarí, no toto fakt nemal robiť! "Hičkok" sa musí v hrobe obracať a Van Sant by sa mal radšej pozorne pozerať po oblohe, keď ide niekde von, aby ho nenapadli vtáky zoslané majstrom hororom na neho za to, že sprznil jedno z najlepších diel, aké boli vytvorené - načo, pýtam sa producentov - načo robiť remake niečoho, čo už je dokonalé? Vidíte, potom to dopadne takto žalostne;

10. Mr. & Mrs. Smith (r. Doug Liman, s. Simon Kinberg, 2005, USA) - top ten nám otvára ďalší príklad toho, čo mohlo byť slušnou akčnou zábavou, no je až "príliš slušnou" impotentou nudou, paradoxne (a napriek zákonom logiky a mojej orientácie) sa mi Pitt páči viac ako Jolieová - Pitt je skrátka sympaťák a dobrý herec, kdežto Joliová je nie zlá herečka, no tento typ "dokonalej" krásy mi nič nehovorí; smutne pravdivý príklad, ako sa niekedy veľa možností vo výsledku premení na málo skutočností; až prekvapivo nezaujímavá akcia a nesmiešny "humor" (poväčšine);

9. The League of Extraordinary Gentlemen (r. Stephen Norrington, s. James Robinson, 2003, USA/Nemecko/Česko/Veľká Británia) - efetky a nič len efekty a okrem toho? hollywood . . . vo svojej najhoršej možnej podobe plytkej zábavy a znesväcovania tradícií;

8. The Passion of the Christ (r. Mel Gibson, s. Benedict Fitzgerald & Mel Gibson, 2004, USA) - k tomuto filmu sa mi ani veľa nechce písať, pretože najviac na ňom ma zarazilo a zaráža to, koľko sa o ňom práve popísalo a pohovorilo napriek tomu, že si to nezaslúži o nič viac ako hociktorý iný film (nielen na podobnú tému - uveďme napr. skvelé Posledné pokušenie Krista od Scorsesseho), úplne nepochopiteľne vedené debaty - a o čom? O filme, ktorý je len prvoplánovo šokujúci (miestami skoro ako juhokórejský), scenáristicko a dramaturgicko nezvládnutý (nebyť toho, že je to notoricky známy príbeh z Biblie, skúste si povedať, o čom vlastne je? Chlapíka mučia a umučia . . .) a viac nič . . . jedno z najčudnejších "haló" vyvolaných okolo filmu a podľa mňa zbytočné nedorozumenie, ktoré film, ktorý mohol byť inak veľkonočným nadpriemerom, znížil na úroveň "umeleckého" podpriemeru;

7. A Knight's Tale (s. & r. Brian Helgeland, 2001, USA) - scenárista a režisér Brian Helgeland ma prekvapil a potešil jedným z najštýlovejších hollywoodskych akčniakov s Melom Gibsonom "Payback" (aj keď mám pocit, že to bol remake, ale veľmi vydarený) ma potom úplne sklamal a naštval týmto paskvilom, ktorý strašne veľa ľudí vynáša do nebies a nikto z tých ľudí mi nie je schopný uspokojivo povedať prečo, keďže podľa mňa sa jedná o nepodarenú paródiu a žánrovo a scenáristicky nevyvážený film;

6. Dreamgirls (s. & r. Bill Condon, 2006, USA) - teda neviem, neviem, ale ak toto bolo prezentované ako jeden z naj filmov roka a neostal nepovšimnutý ani akadémiou pri udeľovaní Oscarov (chvalabohu do kategórie najlepší film nebol zaradený, to by som už asi nezvládol), tak môj vkus je asi zvrátený, lebo na tak dlhú nudu bez deja, zápletky, dramatických situácií a skrátka všetkého, čo by dobrý film mal mať, sa nedalo pozerať, dokonca aj keď to beriem ako muzikál, tak ten by mal mať kopec dobrých pesničiek, tento mal len dve- jednu rýchli a jednu pomalú, pretože všetky sa podobali jedna na druhú 
(a to sa celkom skromne považujem za milovníka dobrej hudby a pomerne otvorenú myseľ v tomto
ohľade);

5. Italian Job (r. F. Gary Gray, s. Donna Powers & Wayne Powers, 2003, USA/Francúzsko/Veľká Británia) - ďalší vyslovene nepodarený, pokazený debut, ktorý nemusel vôbec byť. Vôbec! Lebo jediné, čo môže ponúknuť, je kopec slávnych mien predvádzajúcich výkony, ktoré nie sú hodne ich mien;

4. True Crime (r. Clint Eastwood, s. Larry Gross, Paul Brickman & Stephen Schiff, 1999, USA) - s Clintom sme sa už stretli, preto len stručne - toto bola hrôza, tu už nemusím skrývať pohoršenie a snažiť sa nájsť ospravedlnenia ako pri Mystic River, toto som buď pozeral veľmi nahnevaný na niečo, alebo totálne nepochopil, lebo keď som ohúrený pozeral záverečné titulky, veľmi som chcel vedieť, ČO ROBILI tí TRAJA scenáristi, ktorí to údajne napísali, keď ten scenár tvorili;

3. Troya (r. Wolfgang Petersen, s. David Benioff, 2004, USA/Malta/Veľká Británia) - blížime sa do finále, bronzové miesto si odnáša historický veľkofilm, ktorý nemá nič spoločné ani s históriou a dokonca ani s veľkofilmom, akčné scény sú zrežírované akosi chaoticky a potenciál, ktorý počítačové technológie, zelené a modré plátna, komparzy, mytológia, W. Petersen a žáner veľkofilmu v spojení s hollywoodskou produkciou ponúkajú ostal niekde v rovine teoretickej, do filmu sa neprebojoval; rozoberať v niektorých prípadoch mnou nestrávené kompromisy na gréckej mytológii a Homérovej predlohe radšej nebudem; Niečo ako "Umučenie . . ." - ľudia sa bijú a napokon sa vojna skončí . . . samozrejme, o tom bolo aj 300, lenže to je niečo iné, trochu iný žáner a celkom iný úmysel; škoda . . .

2. Pay it forward (r. Mimi Leder, s. Leslie Dixon, 2000, USA) - koncentrovaný emocionálny nátlak, neriedený patetický výlev, presladená dokonalá Amerika, nafúknutá bublina, no comment;

1. Van Helsing (s. & r. Stephen Sommers, 2004, USA/Česko) - no prosím, a máme "víťaza", američania na niečo také majú celkom dobrý výraz: s prepáčením "bullsh*t"; ja pre to používam tiež celkom výstižný - guláš; bez vkusu a talentu nakopené scény, nápady a efekty - hanba, na čo všetko sa míňajú peniaze . . . toto dielo ma vyslovene pohoršilo;

Ak neveríte, pozrite si, no ak môžem radiť, vyhnite sa, aby ste neboli zbytočne sklamaním a nahnevaní.


Michal Baláž

Michal Baláž

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Člověk udělán je ze tří kusůze tří kusůze tří kusů.Heu-la-ladrjum-drjum-tu-tu!Ze tří kusů člověk stvořen je.Brada, oko a těch patnáct rukoupatnáct rukoupatnáct rukou.Heu-la-ladrjum-drjum-tu-tu!Patnáct kusů rukou z žebra je(Daniil Charms)Mám rád jazz a psy, filmy a knihy, ľudí a počasie. Zoznam autorových rubrík:  Deň ako každý iný . . .BásničkyRebríčkyTaká malá mystifikáciaFilmové odporúčania Michala BaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu