Štefanská chlastačka

Kde je môj otec?
Dnes treba vyraziť už o šiestej. Plač. Inak bude všetko kruté. Plné. Chuť alkoholu sa vpíja do šedej kôry mozgovej. Pomoc! Pomoc pán Miller. Pán Henry Miller.
Presne viem, ako to bude vyzerať. Ako sixtínska kaplnka. Ľudia vystierajú ruky k nebu. Vypasený anjel s bowlingovou guľou. Miesto hlavy.
Posadáme si okolo stola. Telepatia nefunguje, musíme si vypýtať nápojový lístok. Slečna. Slečna! Koľko by stálo jedno tango so žiletkou a vašim hrdlom?
Vlado je nervózny. Je to on, o kom se sa učili na dejepise. Je to on, od koho Rímania kúpili klince. Je to on, od koho sa učil Hitlerov holič. Je to on, kto klopal na okno Edgara Allana Poea. A tak chce svoje pivo hneď. Pena je ešte spermaticky čistá ako pred zrodením tej bezrukej cundry. Venuše. Fajčenie zabíja kraby. Zakaždým, keď vyslovíš meno božie zadarmo, archanjel Gabriel ohnivým mečom spáli medvedíka Koala. Sedíme ako pri poslednej večeri. Zabudol som si revolver doma. Nejaká kurva odo mňa pýta zápalky. Nemám. Ja nefajčím. Keď chcem niečo podpáliť, použijem vesmírne žiarenie.
Sme už opití, keď do podniku vrazí sám svätý Štefan. Celý je dotlčený a špinavý. "Čo vás niekto zbil, pane?" pýta sa Jean Francois de Saint-Lambert. Nespoznal ho. Svätý Štefan si sadá za pult a vo Vladovom pohľade vidím, že keby tu bol nejaký kameň, už by letel vzduchom.
Každý z nás chce byť prvý mučeník umučený alkoholom. Ubodaný snehom. Barman hovorí, že neznáša zombie. Tá kurva, čo odo mňa pýtala zápalky, si pripaľuje cigaretu. Slimku. Od svätožiare svätého Štefana. Zrazu som všade sám. Tu. Aj tu. Cítim len dym z tej slimky. A horiace ústa. Ale nevidím ju. Tú kurvu. Vianočnú kurvu, ktorá mi splní tri priania. Ju, ju a ju! Seba, mňa a môjho otca. Jedno a to isté. Obaja v rovnakom znamení. Ani neviem, kedy mesto vymrelo. Meníme lokál. Meníme bar. Tu to začína byť príliš drahé. A príliš veľa svätcov. Hľadáme niečo ďalej od hučiaceho davu. No nevieme, ktorú hviezdu máme sledovať. Vlado zvracia. Zvracia trávu. "Preboha, čo si to zožral?!" pýta sa zhrozený Jean Francois de Saint-Lambert. Vlado chytá amok. Zovrie ho v dlani. A mláti nim Jeana po krížoch. Vlado nenávidí Francúzov. Hlavne cez vianočné sviatky. Vlado je upír. Je to voodoo bábika. Nemá rozkrok ani podpazušie. Má to aj v zdravotnej karte. Celé námestie v Humennom je monitorovené kamerami.
"Vlado, prestaň už, veď vidíž, že je mŕtvy!" radím Vladovi, tomu, ktorý videl všetkých pápežov sedieť na záchode. "Presne tak, maj trochu úcty k mŕtvym," ohradzuje sa Jean Francois de Saint-Lambert.
A tak to ide celý večer . . .