Na okne stojí váza.
Ne Zemi leží kopec črepín.
Na streche sedí Holub
a my dvaja pod tou strechou tak trochu žijeme
spolu.
Črepiny boli kedysi tanier.
Už nám ostal iba jeden,
tak buď sa budeme striedať:
raz budem hladný ja a potom ty,
alebo budeme hladní obaja naraz,
ale iba polovične,
lebo máme už len jeden tanier
a aj to ktovieako dlho nemusí byť pravda.
Možno jedného dňa dostanem zasa chuť
na sedem rokov šťastia
a rozbijem aj ten druhý.
Potom nebudeme môcť byť hladní vôbec . . .
(potom sa budeme môcť už len milovať)
Takí je osud tých, čo majú
holuba na streche.
Váza
Básnička žánrovo zaraditeľná ako: Meditácia nad črepinami. Okrem slov holub - spolu sa skoro vôbec nerýmuje.