Je piatok dopoludnia okolo pol jedenástej a mňa (keďže som šiel spať na svitaní) budí otravné a nekončiace zvonenie môjho mobilného telefónu. Rozospatý a poloautomatický sa zdvíham z postele, beriem z poličky mobil a prijímam hovor z akéhosi mne neznámeho čísla.
Existuje veľmi veľa nepríjemných spôsobov prebudenia. Nepríjemné telefonáty a zlé správy sú však jedny z najhorších.
Mladý mužský hlas patriaci zamestnancovi mojej banky (nie skutočne mojej – ja žiadnu banku nevlastním, ide o banku, v ktorej mám účet) sa ma pýta, či som dňa 14. 5. (čo bolo vzhľadom na momentálny dátum predvčerom - streda) nevyberal hotovosť z bankomatu v Poľsku. Čože?!
I keď boli posledné dni dosť hektické, bol som si (a stále som) stopercentne istý, že v stredu som nebol v Poľsku. Trávil som ju na intráku v Bratislave. Dokonca som si pre istotu aj vybavil termín mojej poslednej návštevy v zmienenej krajine. August 2006. Keď som hlasu v telefóne potvrdil, že som v ním zmienenom dátume určite nebol na území Poľska, hlas ma poprosil, aby som v tom prípade čo najrýchlejšie navštívil najbližšiu pobočku mojej banky a nahlásil, že moja kreditná karta bola zneužitá.
Po telefonáte som sa nalogoval na internet banking a zistil, že i keď som naposledy vyberal peniaze v utorok 13., tak od 14. až do aktuálneho piatku 16. mi z účtu v menších čiastkach zmizla nemalá a nezanedbateľná suma peňazí. Všetky boli vybrané z môjho účtu z bankomatu na ulici Przemyslowa 6 v Poznani. Samozrejme, že som v Poznani nikdy nebol, nikoho z Poznane nepoznám a nikto z Poznane nepozná mňa – ale niekto z Poznane pozná moje údaje. Prinajmenšom tie, ktoré sú potrebné, aby si mohol vyrobiť falošnú kreditnú kartu a ňou ma okrádať.
Bol som okradnutý. Na najbližšej pobočke som odovzdal kartu a vyplnil všetky náležitosti, ktoré boli potrebné a snažil sa zistiť, akým spôsobom som bol okradnutý. Je to veľmi jednoduché. Niekto (napr. aj z takej Poznane) si príde, namontuje do niektorého z množstva bankomatov skenovacie zariadenie, ktoré, ak do „infikovaného“ bankomatu vložíte kartu, zoskenuje všetky údaje počínajúc vašim PIN kódom a potom už zlodejom nič nebráni podľa týchto údajov si zhotoviť repliku vašej karty. A mojej!
Hneď v nasledujúci deň som zistil, že podobným spôsobom boli okradnutí viacerí ľudia z môjho okolia (bohužiaľ však čo sa týka rozsahu a veľkosti sumy – ja najviac). Všetci tým istým spôsobom. A skoro všetci z Poľska (len v jednom prípade z Talianska). A nejdená sa pritom len o tú konkrétnu „moju“ banku. Skenovacie zariadenia sú aj v bankomatoch iných bánk. Ako predísť takej krádeži? Keď si to tak vezmete – sme skoro bezmocní. Stačí, že si vyberiete peniaze na nevhodnom mieste – a už vás majú. Ktorý bankomat je „infikovaný“? Bolo mi povedané, že ak ide karta do bankomatu ťažšie, prípadne si všimnete na bankomate akékoľvek zmeny či zariadenia, ktoré tam nemajú byť a hocaké iné zásahy, nezvyčajné a neprimerané pre bežný, funkčný bankomat, nevyberajte z neho peniaze a čo možno najlepšie, nahláste to! Lenže to nestačí. Koľkokrát potrebujete rýchlo vybrať aspoň malú čiastku a nemáte čas kontrolovať nepatrné znaky na bankomate. Koľkokrát na to ani nemyslíte. A ostatne – má to byť vôbec vaša starosť?
Čim ďalej, tým ľahšie sa dá človek okradnúť. Čim viac sa vykoná pre pohodlie a komfort klientov, tým viac sú/sme spokojní a teda menej ostražití a pre niekoho, komu to myslí a komu sa chce, je oveľa jednoduchšie zneužiť to.
