Robert Fico rozohral technicky pomerne jednoduchú hru. Na jednej strane odpútava pozornosť médií a tým pádom aj verejnosti zástupnými témami a na druhej strane sa pripravuje na zmeny v systéme, ktoré budú pre nasledujúce roky zásadné. Nejaké ministerstvo životného prostredia s Tarabom, Blahov cirkus s Che-Guevarom, alebo intronizácia Krista sú klasické triky na vyplneníe titulných stránok. Ale skutočná hra sa deje na inom mieste.
Prirodzene, existuje mnoho spôsobov, ako ovládnuť krajinu. Väčšina z nich je aj legálnych a svojim spôsobom prirodzených. Dosadzovanie svojich ľudí, úprava inštitúcií, ich fungovania, financovania, riadenia. Existuje však jeden elegantný spôsob, ako sa na dlhé roky zabetónovať v systéme. Tým je zmena volebného systému.
Ústava v článku 74 (1) hovorí: “Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa zásad pomerného zastúpenia” a v (3): “Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod.” Ale programové vyhlásenie novej vlády už otvorene hovorí o tom, že sa budú hľadať cesty na to, ako by sa to dalo obísť. “Vláda rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov, vyžaduje zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.” No a pri odhodlaní novej vlády by bolo naivné si myslieť, že sa takéto cesty nenájdu. Na druhej strane, ak sa pozrieme na opozíciu, tiež by nebolo prekvapením, keby sa tam našlo dostatok poslancov, ktorí by takúto zmenu podporili.
Ak by sa menil len počet obvodov, Smer by sa zrejme riadil základným pravidlom, že veľké obvody napomáhajú malým stranám a naopak malé obvody pomáhajú veľkým stranám. Nepochybne by sa tak snažili vytvoriť čo najväčší počet obvodov, resp. ich počet prispôsobiť gerrymandrovi, ktorého by si nakreslili. Pre tých, ktorí sa s pojmom gerrymandering nestretli, tak je to v najzjednodušenejšej forme kreslenie volebných obvodov, tak aby prinášali požadované volebné zisky.
Pri formovaní obvodov by nezanedbateľným prvkom bol aj počet voličov na mandát. Pri správnom nastavení by koalícia musela získat nepomerne viac hlasov v porovnaní s koalíciou. Predstavme si takú Bratislavu (alebo aj Košice). Regióny, ktoré sú baštami opozície a v prípade Bratislavy produkujú výrazne viac poslancov, oproti počtu obyvateľov. Počet poslancov z Bratislavy sa v niektorých volebných obdobiach blížil k polovici celej NR SR, pričom v regióne žije len desatina obyvateľov krajiny. To je racionálne dobrý argument na to, prečo tento jav regulovať. Samozrejme ak sa táto regulácia nevyužije v prospech jednej strany tým, že sa stane takýto región podreprezentovaný. Podobne sa dá pozerať aj na južný pás, kde prirodzene víťazia maďarské strany. Koalícii stačí pre tieto regióny vytvoriť obvody tak, aby sa lokálne koncentrovaná podpora pretavila do nepomerne malého počtu mandátov.
Ak by sa podarilo hýbať s ústavou, prečo neísť o krok ďalej a urobiť si systém väčšinový. 150 jednomandátových obvodov by pre Smer bolo ideálnym spôsobom, ako si zaručiť ústavnú väčšinu v ďalších voľbách. Aj v tomto prípade by bolo potrebné obvody nakresliť tak, aby v nich koalícia nemala šancu, prípadne, aby vyhrala v ich čo najmenšom počte. Stačilo by nakresliť hranice obvodov podľa niektorých okresov. Napríklad Petržalka aj Medzilaborce by si volili jedného poslanca, ale vo východnom okrese žije násobne menej voličov. Stačilo by ich správne rozdeliť a víťazstvo je zaručené.
Najjednoduchší spôsob, ako upraviť volebný systém v prospech Smeru však neobsahuje ani zmenu ústavy. Je to jednoduchá zmena volebného kvóra. Momentálne je nastavené na 5% pre jednotlivé strany, 7% pre 2-3 koalície a 10% pre koalície 4 a viac strán. A pritom je tak jednoduché posunúť túto hranicu vyššie. Napríklad na 10%. Že je to nedemokratické? A 5% je demokratické? V minulosti bola táto hranica 3%. Bola táto hranica demokratická? Existuje prirodzený volebný prah, ktorý je výsledkom počtu mandátov v systéme, ako podná napríklad Holandsko a potom umelý, ktorý sa používa u nás. A ak je umelý volebný prah demokratický, jeho nastavenie je potom už len technickou záležitosťou. Jeho navýšenie napríklad na 10% by bolo presne takýmto úplne demokratickým krokom. Krokom, ktorý by zaručil vylúčenie značnej časti opozičných strán.
Existuje veľké množstvo spôsobov, ako manipulovať volebný systém legálnym spôsobom. Tu som sa pozrel len na tie najzrejmejšie, ktoré by mali zaručene pozitívny vplyv na výsledky Smeru v ďalších voľbách a zároveň by dokázali efektívne blokovať dnešnú opozíciu. Samozrejme, aj tá ma možnosti, ako sa tomu brániť. V prípade, že by k takýmto zmenám došlo, neostane jej však nič iné, len sa spájať. Nanešťastie pre opozíciu všetci vieme, ako im takéto spájanie ide.
