Pre tentokrát by som chcel urobiť výnimku. Nie len v tom, že tú predikciu urobím, ale aj vo viere, že sa tentokrát mýliť budem. Konkrétne vo vzťahu k vládnej koalícii. Lebo to čo pri tejto zoztave môžeme očakávať nie je príjemné. Je to priam psychyckému zdraviu škodlivé.
Smer už nemôže nijakým spôsobom prekvapiť. Svoje smerovanie nastavil jasne a všetky svoje kroky absolútne prispôsobil cieľom. Pod jeho vedením budeme vidieť rozklad demokratických inštitúcií a právneho štátu ako konceptu. To celé za účelom zachovania beztrestnosti jeho členov. Na druhej strane je obrovská úľava pre všetkých, že sa strana konečne demaskovala. Tak pre členov, voličov, ako aj odporcov. Dnes už nepredstierajú žiaden program, alebo víziu. Techniku nahradila brutálna sila. Politické majtrovstvo zatienilo technokratické buranstvo.
SNS je obskúrne panoptikum nacionalistických polobláznov, ktorých spája jedine túžba po napĺňaní svojich osobných ambícií a presadzovaní vlastných názorov. O tom, že tie nie sú podložené faktami v lepšom prípade a tom, že sa s realitov nijak neprekrývajú v tom horšom, nie je pochýb už niekoľko volebných období. V tomto však priviedli túto techniku k dokonalosti. Hrdo, odborne, slušne. Neexistuje snáď partia ľudí (snáď okrem Smeru) ktorá by bola vzdialenejšia tomuto sloganu. Ale aby som im nekrivdil, aspoň v jednom bode sa trafili. Je očividné, že členovia tejto strany sú hrdí. Hrdí na to, kam to dotiahli aj napriek svojím zjavným osobným handicapom. Lenže v ich prípade je to, ako keď dedinský blázon vyhrá preteky v pľuvaní do rieky. Nič to neznamená a každému, kto sa aspoň obtrel o príčetnosť je z nich nevoľno.
Hlas je stranou, ktorá je prekvapivo v koalícií najpríčetnejšia. Ale nenechajme sa pomýliť, aj oni si určite nájdu priestor na to, ako zažiariť. Akonáhle sa skončí prezidentská kampaň, nebude núdza o kroky, ktoré budú smerovať k rozvratu inštitúcií. Veď, povedzme si otvorenie, na ministerstve vnútra tento proces začali.
Na druhej strane sa opozícia konečne rozhýbala. A bolo aj načase, keďže pred sebou máme hneď dvojicu volieb. Najprv prezidentské a potom tie do Europarlamentu. Navyše v oboch majú pomerne dobré šance. Korčok sa ako spoločný kandidát zatiaľ v prieskumoch najviac približuje stále neohlásenému Pellegrinimu. A keď to takto pôjde ďalej, tak ho v druhom kole porazí. Eurovoľby sú snáď ešte očividnejšie. Účasť je nízka, voliť chodia skôr podporovatelia opozície a týmto voľbám prikladajú aj význam. Koalícia si nepochybne uchmatne zopár miest, ale nech.
Aj v novom roku budeme smerovať ku dnu. Tak ako to býva pravidlom keď je na čele Smer, ktorý tak rád rozhadzuje z verejných financií. Ale ako sa vraví, problémom socializmu je, keď vám dôjdu cudzie peniaze. Len teraz okrem rozvratu finančného pridajú aj ten inštitucionálny.
