Železo sa kuje za horúca, povedal si Robert Fico a preto sa s vervou pustil do rozkladu právneho štátu a médiá, ktoré by ho mohli kontrolovať sa rozhodol odstaviť. Mohol na to ísť aj opačne a variť žabu, ale nanešťastie pre nás slovenčina nepozná až tak veľa metafor na opis načasovania rozvratu základných princípov fungovania demokracie a tak si jednoducho zvolil ten najrýchlejší.
A nerobí to ani nijak sofistikovane. Na hulváta sa rozhodol zvalcovať, všetko čo mu príde do cesty a ešte v okázalom štýle, tak aby mu lúza pri tom tlieskala. Na začiatok výrazne obmedzil komunikáciu s najväčšími médiami a nahradil ich dezinformačnými stránkami, ktoré mu otvorene nadbiehajú.
Tento štýl sa preniesol priamo do zrušenia dotačného projektu na výučbu mediálnej výchovy a boj proti dezinformáciám na školách. Nie je prekvapivé, že o exekúciu tohto kroku sa postarala priamo ministerka Šimkovičová, ktorá bola, resp. aj napriek konfliktu záujmov stále je tvárou dezinformačnej televízie. Sám som fanúšikom trápnych vtipov, ale takéto konanie presahuje všetky hranice zdravého rozumu, nie to ešte výkonu politickej moci v záujme krajiny.
K tomu sa pridružili aj čistky úradníkov, ktorí pôsobili na viacerých ministerstvách a úrade vlády v rámci projektu EU, ktorý mal zvýšiť odolnosť Slovenska proti hybridným hrozbám. V krajine kde verí hoaxom a ruskej propagande masívna časť populácie by jeden očakával, že takéto projekty bude mať vo svojom záujme aj štát a nemusia mu byť ponúknuté zvonka. Táto vláda však ukazuje, že práve naopak, bude podporovať prehnívanie propagandy do jadra spoločnosti. V kontexte nedávnych nelichotivých (ako jemne som to napísal, normálne decká pohoreli. Čistý prepadák a trapas to bol) výsledkov v testoch PISA, kde tretina detí nedosahuje ani základné vedomosti je to ďalší kúsok do skladačky budovania pologramotnej gubernie a zaostalej výrobnej linky.
Každopádne odchod analytikov, ktorí sa mali venovať strategickej komunikácii z úradu vlády a ministerstiev je zlou správou pre spoločnosť ako celok. Nie len pre jej vzdelanejšiu časť, ktorá je podstatne menej náchylná veriť dezinformáciám a v konečnom dôsledku aj podporovať túto vládu, ale aj pre súdržnosť Slovenska ako krajiny.
Do tejto skladačky zapadá aj znižovanie rozpočtu pre RTVS. Snaha o jej ovládnutie je menej agresívna a rýchla, ale o to viac systematická. Postupné zmeny vo vedení sú zrejme neodvrátiteľné. Na miesta riadiacich pracovníkov sa postupne dostanú správni ľudia a celý proces sa plánovane ukončí rozdelením sa televíziu a rozhlas s riaditeľmi, ktorí ani nebudú predstierať politickú nezaujatosť.
Propaganda, vytváranie mediálneho obrazu, ovládanie toku informácií. To sú procesy a javy, ktoré sa od nepamäti spájali s politikou. Ale ak to robí niekto takto radikálne, vezme to parným valcom a otvorene sa prihlási k šíreniu klamstiev, tak to nikdy nemôže smerovať k ničomu dobrému. Slovensko je nepochybne na ceste k úpadku a takéto zásahy do fungovania informačného priestoru túto cestu ešte urýchlia.
