Vraví sa, že kvalitná politika má byť nudná, nemá to byť šou. Slovenskí politici si to vzali k srdcu a riadili sa týmto pravidlom aj počas tejto kampane, ktorá bola bez farby, chuti a zápachu.
Keďže po vojne je každý generál, píšem to deň pred voľbami. Najmä preto, aby som si mohol v nedeľu povedať ako som sa mýlil.
Jeden by si aj pomyslel, že je celkom rád, že to tu nemalo žiadnu tému. Lebo kultúru a úroveň to tu nemá už dlho. Tak sa aspoň pozrime na jednotlivé strany, čo so svojou kampaňou urobili.
Smer
Robert Fico sa vrátil z politického záhrobia a systematickým útočením na oponentov sa dostal až na čelo volebných prieskumov. Jedno šťastie, že ich nesleduje. A keby ich aj sledoval, tak im neverí. A keby im nebodaj veril, tak sa nimi neriadi. A preto celý čas vystupoval, ako niekto kto vedie vo všetkých relevantných prieskumoch.
Keby dal toľko energie do zlepšovania života v krajine, koľko dal do kampane, alebo skôr do antikampane, jeden by si ho mohol začať mýliť so štátnikom. Ale našťastie ostalo všetko po starom. Útoky, strašenie a karafiáty.
Ale chlapcov zo Smeru treba pochváliť, že do kampane vstúpili bez ficovej tváre na billboardoch. Len tak, s bezduchými heslami, ako sa patrí.
Aj sociálne siete preplatili široko ďaleko. Od Facebooku po YouTube. Zhora nadol. všade boli. Aj netransparentne to vykázali. Aj nič neponúkli. A vyzerá to tak, že to bude stačiť. Jednoducho všetko po starom.
PS
Keď už začali rásť, zistili, že by to niekam mohli dotiahnúť. A tak nevymýšľali radšej nič. Len tak si v tichu sedeli a občas povedali, že v tichu nesedeli. Vyvesili nejaké extrémne nudné plagáty s hlavami a menami pod nimi. Ale ľudia nepoznali ani predsedu, nie to ešte ostatné hlavy.
Média našťastie predsedu vybozkávali. Veď je to dobrý chlapčisko. Aj sa zlepšil v rozprávaní, aj bolo kam.
No a program, ani nehovorím. To vám bol program. Vymakaný, tisícky slov, stovky strán, opatrenia kam až ľudské oko dohliadne. Vraj. Neviem. Nečítal som ho. Asi ako väčšina.
Hlas
Kto nič neurobí, nič nepokazí. Povedali si v Hlase a podľa toho aj konali. Lenže vyzerá to tak, že bolo málo jamiek, málo líc a bude aj málo hlasov. Minimálne na to, že ambícia bola vyhrať voľby. Lenže tieto ambícia mal už kde kto.
Peter Pellegrini to počas celej kampane udržal vo svojej klasickej polohe, nič proti ničomu. Tak za neho rozprával Fico, ktorý mu povedal, kde je jeho miesto, s kým bude vo vláda a čo tam bude robiť.
Za Pellegriniho rozprával aj Erik Tomáš, ktorý vlastne rozprával v mene Roberta Fica. Jednoducho si stále nezvykol na to že je v Hlase, ktorý sa už ani nemôže hrať na to, že nie je prezlečený Smer. Len Pellegrinimu to stále nik nepovedal.
SaS
Sulíkovci si najali si Babišovho marketéra. A aj ho vyhodili. Vraj nepochopil slovenskú mentalitu, čo je, keď sa na to pozrieme v širšom svetle jeho šťastím. My čo sme tú našu mentalitu pochopili to znášame podstatne ťažšie.
Saska zvolila jasný postup. Najprv niečo, potom niečo iné, dohromady nič a na konci neviem. Ale malo to aspoň inovatívny vizuál. Všetci vyzerali tak instagramovo, len voliči to asi až tak dobre nepochopili.
Republika
Noví, vyžehlení fašisti oblepili krajinu plagátmi. Vyblitú zelenú vymenili za trikolóru. Na plagáty dali nejaké hlavy nejakých kandidátov. Vyzeralo to profesionálne, veď profesionálny fašista musí vystupovať ináč, ako pouličný, krajský fašista.
Dokonca sa tvárili, že už nie sú fašisti, ale tak, aby ich voliči vedeli, že sú stále fašisti. A Suja stále spával v solárku. Dokonca si robil aj lesnícky doktorát vo Zvolene. Zrejme chce splynúť so stromami, alebo tak niečo.
Povrávalo sa , že napísali nejaký program. Snívali o neutralite (lebo povedať rovno, že sa chcú prilepiť na Rusko sa ešte neodvážili). Rozprávali o tom aj v televízii. Celkom im to išlo. V minulosti boli trémisti, ale teraz sú už extrémisti. (Hahaha, aký inovatívny vtip. Nesmiem zabudnúť zakomponovať viac takýchto).
OĽaNO
Igor Matovič prekvapil všetkých tým, že vôbec neprekvapil. Bol to nečakaný ťah hodný majstra. Ten mu dokonca v prieskumoch priniesol nejaké drobné percenta. Žiada sa povedať, že štatistickú chybu.
Predseda a fakticky jediný člen nakúpil pre komparzistov (niektorí ich volajú členovia strany) nejaké Fiatky. Ale to nie je kampaň, ale semestrálny projekt prváka na katedre politológie v predmete Úvod do politických kampaní. A aj tam by za to dostal v najlepšom prípadeC-čko.
Posledný deň pred moratóriom si predseda hodiť tlačovku, že zoštátni nemocnicu Bory. To je na Matoviča príliš málo. Pokaľ tam nebežal dinosaurus, alebo sa neotvorili nebesia, tak to už nemá tú pravú atmosféru. To správne napätie. Matovič očividne stráca dych.
Mala to byť najdrahšia kampaň, ale za tie peniaze mohli spraviť aj niečo zaujímavé. Toľko práce a pritom taká blbosť.
Sme Rodina
Boris Kollár to aj chcel hrať na štátnika. A možno mu ostatní v strane chceli pomôcť, ale ako, keď je to strana jedného muža.
Nakoniec sa aj tak ukázalo, že niekoho opodnil, alebo neplodnil, resp. oplodnil až príliš a potom ju poslal na potrat, čo bolo omnoho dôležitejšie, ako to, že sa hral na štátnika.
Vyskočili mu aj ďalší kostlivci zo skrine. Nijakí prekvapiví, lebo o nich všetci vedeli a všetci mu to doteraz tolerovali, ale na konci dňa to boli stále kostlivci. I keď v skutočnosti ľudia ako on. Našťastie sa vyjadril, že to nie je podstatné, lebo prísne rozlišuje svoj osobný a pracovný život.
A Boris rozprával aj múdro, aj zmierlivo, aj o tom čo urobili. Ale stále to bolo málo, lebo v prípade Sme Rodina je dôležité len to, koľko má predseda detí a ako sa o ne stará. Na čom postavil celú svoju karieru, keďže prísne rozlišuje svoj osobný a pracovný život.
SNS
Táto pasáž má pracovný názov Návrat oživlých mrtvol. Podľa železnej pravidelnosti by sa mala SNS túto politickú sezónu dostať do parlamentu. Oddýchli si a nenarobili hanbu. Veď sa aj v kampani snažil a spojil všetkých podobných extrémistov a bludárov, ktorí ešte ostali voľní. A vyzerá to tak, že to bude stačiť. Nechystajú sa na nič konkrétne, ale našli si svojho nepriateľa vo forme liberálov, alebo liberalizmu, alebo hocičoho, čo nesie podobný slovotvorný základ. Nemusí to nutne dávať zmysel. Nepriateľ je vždy dôležitejší.
Andrej Danko nerozprával veľa, čo sa tiež ukazuje, ako jeden z krokov k úspechu. Vyhol sa všetkým debatám, kde by sa mohlo ukázať, ako myslí, alebo kde by nebodaj mohol odprezentovať nejaký program. Niekde sa pohádať bol, ale ukázalo sa, že to nie je dobrý nápad a tak sa radšej vrátil ku starej dobrej taktike nadávania na sociálnych sieťach. Je to slovenské a národné. Takže ako stvorené pre SNS.
Kampaň vyzerala profesionálne, grafika bola na úrovni. Slogany mali tiež úroveň, konkrétne 4. cenovú. Takže v konečnom dôsledku všetko po starom.
KDH
Predseda Majerský sa nespreneveril imidžu nemastne neslaného politika. Určite niečo chcel povedať, ale jednak ho nik moc nepočúval a nakoniec aj tak povedal, že to čo povedal myslel ináč a čo nepovedal, povedať chcel. Drží sa vo forme, veď nám to vraví už niekoľko rokov.
Dokonca aj pourážal koho mal, aj sa ospravedlnil tak, že sa vôbec neospravedlnil. Na jeho voličov to bolo primálo a na nevoličov priveľa. Takto sa robí politika na čiare ponoru. Najmä ak sa pri nej chce človek udržať. Ľudia v KDH očividne radi žijú na hrane.
Aj na ich billboardoch boli nejaké hlavy. Aj heslá boli. Síce taký SMER z Wishu, ale každý robí podľa svojích možností.
Demokrati
Jeden by si povzdyhocl: “taká pekná a tak zbytočná strana”. Pekné, farebné plagátiky mali. Zo všadiaľ vyskakovali. Dokoca aj hovoriace hlavy mali. Človek by si v nestráženej chvíli mohol zapamätať aj niekoho iného ako predsedu. Smola len, že sme si nezapamätali líderku kandidátky.
Bez lídra, to je taký Hegerov štýl. Na konci nám povie, akým bol super lídrom a ako sa za niečo postavil, alebo proti niečomu, alebo ktovie čo. Aj tak ho nik nepočúva. Pritom mali Jara Naďa. Človeka, ktorý vie naštvať súperov rovnako ako vlastných. A vôbec ho nevyužili. Škoda preškoda. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci.
Toto bola jedna z najnudnejších kampaní vôbec. A to som videl aj pätnásťminútový blok teleshopingu, kde pani trikrát minútu pozerá, ako sa jej pomaly zosúva zo stola na zem obrus. Na konci som si však kúpil nejaký držiak na obrus a dostal som druhý zdarma a sadu nožov, lebo som zavolal do desiatich minút. Ale strany vo mne rozhodne podobnú aktivitu nevzbudili. Bolo to bez ako tá povestná praženica - bez klobásy, bez vajec, len tak s chlebom.
