Námestia sú plné napriek zime a Vianociam. Nie je to však z dôvodu otravných predvianočných trhov a presladených podujatí. To opozícii sa podarilo zburcovať davy proti vládnej politike rozvratu demokratických inštitúcií v super rýchlom režime.
Ak vydrží táto energia do januára, vláda má problém a s ňou aj Peter Pellegrini. A to aj napriek tomu, že sa od nej snaží všemožne dištancovať. V kontexte svojej zatiaľ stále neohlásenej kandidatúry na prezidenta sa všemožne snaží ukazovať, ako nie je súčasťou dnešnej vlády. Predseda hlasu posledné týždne hrá mŕtveho chrobáka. A to vo všetkých polohách. Je nevýrazným predsedom NR SR, snaží sa nespájať s politikou vlády a stále sa vyhláseniu svojej prezidentskej kandidatúry. Dlhodobo je to jeho obľúbená poloha, pracovne nazývaná aj “usmievať sa a mávať”, ale už v parlamentných voľbách sa mohol presvedčiť, že nie je extrémne úspešná.
Nie, že by som osobne nebol fanúšikom nudnej politiky. Predsa len, krajina sa má riadiť z parlamentných výborov a vecne príslušných sekcií ministerstiev. Nie z profilov na sociálnych sieťach a prostredníctvom tlačoviek. Ale týmto správaním sa vmanévroval znova do beznádejnej polohy. Na jednej strane nemôže otvorene podporiť koalíciu, ktorej je súčasťou a na druhej sa od nej nemôže ani dosť dištancovať, aby mohol aspoň na oko hrať nezávislého prezidentského kandidáta, jednému by sa na jazyk tislo výraz - štátnika.
Demonštrujúci v uliciach však nezabúdajú na to, že Pellegrini je súčasťou koalície a osobou zodpovednou za jej vznik. No a vyzerá to tak, že mu to budú zdôrazňovať nie len oni, ale predsedovia opozičných strán, ktorí na protestoch rečnia.
Na poslednom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil ako posledný rečník predseda PS Michal Šimečka a prihlásil sa k podpore Ivana Korčoka ako prezidentského kandidáta. Nie je to žiadne prekvapenie. Takáto spolupráca je z ideologického hľadiska prirodzená a žiada sa povedať, že aj očakávaná. Na proteste rovnako vystúpila aj Lexman, tá síce otvorene Korčoka nepodporila, ale jej domovská KDH vyhlásila, že vlastného kandidáta nenavrhne.
O čo jednoduchšie sa s dýcha Korčokovi s čoraz hlasnejšou opozíciou kryjúcou mu chrbát, o to ťažšie je Pellegrinimu byť spájaný s koalíciou, ktorá rozkladá právny štát a jeho inštitúcie. Vďaka vlastnému váhaniu sa predseda Hlasu dostal do situácie, kde má na výber z množstva zlých možností. Na druhej strane tak otvoril cestu k prezidentskému palácu Ivanovi Korčokovi.
