Nám, čo už chábali volebné modely a prieskumy svitá na lepšie časy. Približne o štyri mesiace sa uskutočnia prezidentské voľby, takže znova budeme zavalení novými dátami, číslami, ale aj úvahami o tom, ako sú prieskumy nepresné, a že ich treba čítať ako trend a momentálne rozloženie nálad.
Vraj budú kandidovať aj iní kandidáti, ako Korčok a Pellegrini, ale pre potreby tohto príspevku a v skutočnosti aj prezidentských volieb sú nepodstatní. Nie, že by som nebol rád, že sa aj iní zapájajú do kampane a snažia rozflákať zdroje sponzorov, ale všetci vieme, aké sú ich šance.
Agentúra AKO sa dlhodobo teší popularite, ako najpresnejšia a najzdielnejšia spomedzi agentúr, ktoré sa špecializujú na predvolebné prieskumy a meranie voličských preferencií. Na TV JOJ v relácii Na Hrane prišla s prvým prieskumom pre nadchádzajúce prezidentské voľby. Výsledkom neboli len suché čísla, ale aj analýza socioekonomických faktorov, ktoré hrajú svoju úlohu pri podpore prezidentského kandidáta.
Podľa prieskumu vedie Peter Pellegrini. Hlas by mu odovzdalo 34,9% voličov podľa prieskumu a 40% podľa modelu. Každopádne, na človeka, ktorý vraj len nevylučuje kandidatúru je to slušný výsledok. Nie je prekvapením, že predseu Hlasu by volili voliči Hlasu. Ale takito aj voliči Smeru a Republiky. Zvyčajne ľudia s nízkym vzdelaním - bez maturity a z menej rozvinutých krajov (Prešov, Košice, Banská Bystrica). Pri Pellegrinim, ktorého najväčším politickým darom sú jamky v lícach prirodzene prevažujú ženy a dôchodcovia. V konečnom sčítaní je profil tohto voliača typickým obrazom sociálnej demokracie.
Na druhej strane je Ivan Korčok, ktorý by získal 26,5% podľa prieskumu a 30,4% podľa volebného modelu. Korčok svoju kandidatúru už ohlásil a má vyzbieraný dostatočný počet petičných podpisov od občanov. A nie len to, toto číslo už presiahol dvojnásobne. Výhodu postavenia občianskeho kandidáta mu kazí fakt, že momentálne nezastáva žiadnu verejnú funkciu vďaka ktorej by bola pravidelne na očiach, tak ako predseda Hlasu. Z toho pramení aj výrazne nižšia poznateľnosť, na ktorej by rozhodne nebolo na škodu zapracovať.
Podporu zbiera v bohatších regiónoch a prevažne od voličov s vyšším vzdelaním. Čo je pochopiteľné vzhľadom na jeho minulosť v diplomatických službách. Nie je preto prekvapením, že Korčok zbiera hlasy najmä vo veľkých mestách a na západnom Slovensku. Navyše sa profiluje ako odborník, diplomat, teda nie úplne typický ľudový kanditát. Nie, že by Pellegrini v obleku na mieru sediac v limuzíne bol ľudovím kandidátom, ale ten sa minimálne takto prezentuje.
Pri oboch kandidítoch sa ukazujú klasické deliace línie o ktorých sa v poslednom čase hovorí ako o prežitu. Napriek tomu v prípade prezidentských volieb prenikajú znova na povrch a ukazujú sa úplône jasne. Mesto/vidiek, práca/kapitál, centrum/periféria. Chýba len konfesné delenie, ale v tomto prípde naozaj ostáva len vereiť, že to je už prežitok a viac menej sme sa ho zbavili.
Nechcem vravieť, že voliči, ktorí reprezentujú mesto, kapitál a centrum sú lepší, ale historická skúsenosť nás učí, že voliči, ktorí reperezntujú mesto, kaptiál a centrum volia menej populistov a viac demokratov, ktorí posúvajú krajinu dopredu, namiesto toho, aby ju ťahali späť vďaka bezbrehému rozdávaniu sociálnych balíčkov a podobných “riešení” blízkych sociálnej demokracii.
Československo má dlhú tradíciu tatičkovských prezidentov, ktorú začal T. G. Massaryk. A nie nepodstatná časť Sloveniek a Slovákov stále cíti nostalgiu za takýmto kandidátom do ktorého by si mohli projektovať svoje predstavy o prezidentovi, bez ohľadu na to z akého socioekonomického prostredia pochádzajú. Dejiny sa pohli, máme za prezidentku ženu, ale tento sentiment môže byť stále jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý dokáže rozhodnúť o budúcom prezidentovi. Uvidíme, komu sa ho podarí naplniť lepšie a ktorá časť dnešného Slovenska bude reprezentovaná v paláci. Budú to nízko príjmové, málo vzdelané skupiny, ktoré sú ochotné dať hlas každému, kto im sľúbi nový sociálny balíček, alebo to budú ľudia, ktorí hľadia do budúcnosti a chcú zmenu k lepšiemu?
