Napriek tomu, že volebné prieskumy v posledných dňoch ukazovali trend rastu PS a jeho vížzstva nad Smerom, prekvapenie sa nekonalo. Strana Roberta Fica pohodlne prevalcovala ďalšie voľby. Pritom jej stačilo držať sa overených receptov, ktoré používajú už roky.
Nájdi svojho nepriateľa
Budem parafrázovať jednu z nahrávok Stredoslovákov, alebo čohosi podovného, čo som počul v 90 rokov. Pre tých mladšie narodených, to je taký politický stand-up. “Prichádza jar, chlapec sa pozerá po nejakom tom dievčati a premiér sa pozerá po nejakom novom nepriateľovi”. Za 20 rokov sa toho veľa nezmenilo a v Smere sa toho stále držia.
A tak všetko nepriateľské združili pod jednotný zázov - Liberalizmus (a jeho variácie). Dokonca z tohto slova urobili nadávku. Samozrejme urobiť zo liberalizmu niečo hanlivé je možné iba v prostredí, kde väčšina tomuto výrazu nerozumie.
Následne pod toto označenie skryli všetko čoho sa ich voliči obávajú, alebo mali obávať. Pretože, ako každý vie, za infliciu môže liberalizmus.
Navyše sa zjavil aj osvedčený nepriateľ, migranti. A jeden by nevereil, ale aj za nich mohol liberalizmus. A proti presile nepriateľov nemohol voliča samozrejme zachrániť nik iný ako Smer na čele s Ficom.
Bez chlebových tém to nepôjde
Prvým a v podstate jediným znakom sociálnej demokracie je rozdávanie cudzích peňazí. A toto bolo v kampani zaručené. Smer ako vždy svojim voličom sľúbil istoty, stabilitu a sociálne výhody. Nepovedal síce kto to zaplatí, ale keďže pozná svojich voličov, vie, že sa na to ani nik nepýta.
Po krízových rokoch, ale najmä v období vysokej inflácie v celej Európe poukazoval na to, ako sa za jeho predchádzajúcich vlád ekonomike Slovenska darilo. Čo samozrejme v porovnaní so zvyškom EÚ, alebo obdobiami pravicových vlád nie je pravda, ale koho by zaujímala práve pravda, keď Smer kričal najhlasnejšie.
Akože mier, alebo čosi také
V kontexte vojny na Ukrajine sa Fico neomylne postavil na stranu agresora. Vykrikoval čosi o mieri a o tom, ako by sme nemali posielať pomoc Ukrajine, lebo predlžujeme vojnu. Jej skrátnenie a posun hranice Ruska k Čiernej nad Tisou sú už len nezamýšľaným dôsledkom. Každopádne v Smere vedeli, že srdce ich voliča za týmto stavom podvedome piští. Tak to zaobalili ako pacifizmus a šetrenie a podobné keci, ktorým sami neverili.
V situácii, keď nezanedbateľná časť obyvateľstva verí bludom, podporuje Rusko, alebo má podobné problémy je to efektívna taktika. Taká na hulváta. Ale čo iné sa dá od Smeru čakať.
Proruská propaganda, podivní influenceri, a kdejaké proxi kanály sa nemuseli ani veľmi snažiť. Svoje siete tu budovali v posledných rokoch efektívne a využitie v týchto voľbách bolo už len rutinou.
Koalícia, vláda a zhasnúť
Takýto comeback by si priali mnohí. Zapíše sa do učebníc politológie, ako ukážka toho, ako sa to robí. Ako sa narába so strachom a nevedomosťou. Ale veď sme dostali čo sme si zaslúžili.
Čaká nás ešte obdobie zostavovania vlády. Vyzerá to neisto, ale Smer si svoje postavenie uchmatnúť nedá, veď sa stále riadia svojim osvedčeným “vyhraj voľby a môžeš všetko”.
A nám ostatným neostáva nič iné, len veriť, že predvolebné sľuby boli naozaj len sľubmi a väčšina z nich sa nikdy nanplní.
