Môžem sa len ohliadnuť na predchádzajúce scény auvažovať prečo to tak je a čo bude ďalej. Všetko dobré a aj zlé čo sami stalo čo mi pomohlo, ranilo ma aj to čo ma vyradilo z bežnéhoživota, že to všetko má dôvod a bolo mi to vložené do vienka a možno ajten môj film ktorý možno nie je plný len bombastických scén ale je vňom veľa bolesti a sklamania, proste že tá moja tragikomédia bude maťpredsa happy end.
Jednoducho povedané v živote človeka všetko čo sa stane súvisí s niečimčo sa stalo pred tým...Vysvetlenie? Dnes to je 1.2.2009 som malautonehodu. A prečo?Mal som nejaké povinnosti ale ráno sa mi nechcelovstávať pretože som bol po preplesanej noci tož prvý príklad keby somnešiel na ten ples tak ráno vstanem. No ale tak povedzme proste, že totak malo byť. Deň nejako ubiehal a keď už sa blížil čas na ktorý somčakal povedali naši, že ideme gratulovať dedkovi no a tak sa stalo. Keďuž bolo po všetkých tých oficialitách tak som teda povedal idemahojte... prídem k autu naštartujem a idem očistiť svetlá (prvézaváhanie) prichádzam na miesto určenia a hľadám miesto na parkovaniepozerám na prvé a hovorím si nie nájdem lepšie (druhé zaváhanie) taksom zavrhol aj ďaľšie (tretie zaváhanie) no a tak si hovorím otočím sahore a zaparkujem za týmito autami. vyzeralo to ako celkom fajn nápad atak som teda aj urobil. No cestou hore som však videl ako s parkoviskapo mojej pravej strane prichádza auto tak som spomalil a nakoniec ajzastavil auto zastavilo tiež a tak som sa teda pohol no bohužial sme siobaja mysleli, že ten druhý bude stáť a že ho púšťa (žeby ďalšiezaváhanie?) no a tak si to odniesla pravá strana auta... no a pretousudzujem, že už to nejak s tým osudom bude.... a to som spomenul lenpár vecí pre ktoré som sa rozhodol v momente a ktoré určili ako dopadnednešný deň... mohol by som ale pokračovať omnoho viac dozadu o týždnemesiace možno roky a našiel by som nejeden dôvod prečo som bol dnestam, kde som bol a prečo sa stalo to čo sa stalo... preto vravím... jeto zrejme osud a človek je len bábkou v príbehu ktorý sa dohráva každýdeň a aj keď som zástancom hesla ktoré hovorí "každý si je strojcomsvojho osudu" začínam vážne uvažovať nad tým či to tak je a na koľkopovedzme percent má človek možnosť ovplyvniť to čo sa stane o minútu aaký podiel na tom majú tí, ktorí do jeho života zasiahnu či už menšímalebo väčším dielom.
2. feb 2009 o 08:08
Páči sa: 0x
Prečítané: 559x
Osud
Čím ďalej tým viac začínam veriť, že každý z nás má predurčenú svoju cestu. Že niekde beží môj životný príbeh ako film v ktorom nevie ani samotný herec, režisér a producent v jednej osobe, ktorým som ja ako sa bude dej uberať.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)