Mnohí sa neprebrali a ostali na paši, až kým ich nezachytil nejaký vĺčok. Zasekol svoje tesáky do bielej mäkkej vlny a ťahal ich preč. Tie staré prašivé pastierske psy sa ho zľakli a vy ste sa len pozerali, ako vás vedú preč od milovanej trávy, ovečky a jahniatka a trávy a samozrejme ešte raz trávy. Potom sa vám pred očami blysol celý váš statočný život, ako ste nikomu neutrhli z trsu trávy. Ako ste si plnili svoje biologické povinnosti a ako ste slepo poslúchali svojho pastiera a jeho štekajúceho orecha. A zrazu nik nepribehne na pomoc. Pastier sa dal na chov vlkov, starý orech je rád, že si vidí na šedivý chlp vľavo nad ňufákom a lesní pracovníci sú spokojní, lebo vlci žerú ovce a aspoň nežerú vysokú a môžu predať nejakého toho srnčeka či diviačika nemeckému poľovníkov za ťažké eurá. Na ministerstve ochrany životného prostredia sedí vášnivý poľovník. Svet sa otočil hore nohami a vaša krv pomaly vyteká na lačný jazyk vlčice. Pred očami sa vám stmieva a matnú realitu nahradí sen:
Pastier, mladý a rúči, píska tklivé piesne a sníva o nejakej tej Aničke dole v chotári. Stádo, tupo žujúce jarné trsy trávy, obháňa statočný psíček, slovenský ovčiak, a jeho bystré oko stráži aj tie najmenšie ovečky, aby sa nezatárali ďaleko od stáda. Lesník chráni horu a strieľa vĺčky, ktoré sa naučili na čerstvú jahňacinu a kričí - Tam máte divinu, tej si užite do sýta. A ovečky sa bečaním snažia navzájom upozorniť na nebezpečenstvo. Strážia a pomáhajú si. Keď tu zrazu znenazdajky vtrhne svorka šedivých vlkov a vybehne z húštia na pravo boku. Prvá ovca čo to zbadá, hlasne zabečí a volá zvieracou rečou o pomoc. Junák vyskočí a zočí šedé tiene. Zavolá si psíčka a uteká proti vlkom. Jarinky sa zhŕknu do klbka a staré ovce nastavujú svoje telá medzi vlčie papule a mlaď. Poľovník miery a strieľa.
Sen sa končí. Preberáte sa v realite, v ktorej si vás roztrhali vlci. Poletujete nad lesnou húštinou ako duch a nadávate si: - Veď je to tá svorka, čo minule roztrhala susedu ovečku. Vtedy mi to bolo jedno. Moje brucho bolo plné a moje malé sa slobodne páslo o pár ovčích skokov na ľavo. Ach jej. Ovce, ovce, prečo ste vy len ovce také hlúpe. Kedy v sebe objavíte tie staré tvrdohlavé barany a začnete sa brániť. Ach ovce. Zelená pažiť vám zahmlila úsudok. Naučila vás starať sa len o svoje brucho a peknú lesklú huňu. Či neviete čo je to sila stáda?! Neviete sa brániť a neútočíte. Všetok svoj život ste zverili do rúk zlých pastierov a ich lenivých psov. A tí skôr pomôžu vlkom, ako stádu.
