Najprv som prišiel a z cudnej diaľky pozoroval čo sa deje. Bol som zbabelý a ostal som len nemým divákom. Na to ma oslovila jedna milá stará pani a poznamenala: „Nesúhlasím s tým, čo tí mladí ľudia robia. ... Iste sú podplatení!" a odkráčala zrejme smerom k svojmu malému bytíku. Policajti sa zhromaždili pred hŕstkou protestujúcich a vysvetľovali im, že porušujú zákon. Tí im zase vysvetľovali, že oni zákon neporušujú a práve policajti im zabránili v pokračovaní jazdy. Netuším, kto mal pravdu a tak som ostal v úzadí. Až neskôr som zistil, že sa dohodli na Facebooku a že ich „štrajk" nie je ohlásený. Teda, hovorím si, že asi majú policajti pravdu? Potom začal jeden policajt laškovať s protestujúcim, že oni vedia, že sa tam točia obrovské kšefty, ale že on tu jednoducho musí byť. Nezačul som o akých peniazoch to presne hovorili, ale iste spomínali povestné mýto. A zrazu doma, v novinách, informácia o novej značke pred úradom vlády. V niektorých obciach sa na nové značky čaká týždne a pred úradom vlády je za pár hodín?!
Na to sa uprela pozornosť na „zatknutého" protestujúceho. Masová (počet zúčastnených policajtov + protestujúcich =cca. 40) hystéria sa spustila. Policajt ho tlačil pred sebou, držiac ho za ruky, ktoré mal spojené za chrbtom. Zdalo sa nám, že je v putách a kričal o pomoc od kolegov. Tí sa pustili na jeho ochranu a pýtali sa, za čo ho chcú zatknúť... Chvíľa vir-varu a vrieskajúci policajt. Občania vôkol neho ho upozornili, že nech na spoluobčana nevrieska a nech ho pustí. Keď sa chlapík uvoľnil, presunul sa bližšie ku mne a začul som, ako vysvetľuje, že ho viedli za odhodenie ohorku z cigarety na zem. Putá nemal a zrejme (to si myslím ja) odmietol odovzdať občiansky za „taký" prehrešok. Politici tu roky rozkrádajú celú republiku a ešte žiaden z nich sa nedostal ďalej, ako k verejnému vyhláseniu o svojej nevine, s logom svojej strany za chrbtom. Policajta nikde. A zrazu za ohorok?
Vedúci zásahu si zavolal kolegu s kamerou, nech informuje o konaní spravodlivosti. Dôkaz treba mať, aj keď je to potom také rozmazané a také, no vidieť... no ale vidí to len minister, ale nám to nemôže ukázať, lebo ... veď mi to neuvidíme. Kvalita je slabá, je to také roztrasené, viete, málo svetla takto podvečer vo februári. Potom prišlo odťahovacie auto a ľudia sa zhŕkli vôkol prvého auta a začali pokrikovať: „Chyťme sa za ruky!!!" alebo „Neberte nám princeznú!!!" Potom si zaspievali hymnu a „Slovenské mamičky..." a veselo protestovali ďalej, za pokrikov „Policajný štát!!!" a „Poďte s nami!!!", čím chceli osloviť nás, bojazlivých prizerajúcich.
Napokon zvíťazili a policajti odtiahli s ťažkou technikou. Všetci sa usmievali a radovali sa. Pustili sa ďalej a ja som sa pobral domov. Zbabelec. Tak veru. Len sa mi v hlave krútilo, kto bol v práve a kto nie? Veď sa mi zdá, že všetci a nikto. Policajný teror to nebol, krv nikde, len trocha kriku. Podľa zákona musí účastník cestnej premávky poslúchnuť policajta. Len čo s takým zákonom, keď mesto nepovolí „morálne" spravodlivý štrajk? Keď protestujú neofašisti, tak nám zásah polície nevadí (vďaka Bohu), keď protestujú proti-čínski aktivisti, tak nám zásah polície vadí (aj to len niektorým). Keď po meste behá banda futbalových „fajnšmekrov" tak policajtom ďakujeme za ochranu. Tak ani ja neviem, čo mi vlastne vadí a čo nie. Napokon ustúpili odhodlaniu hŕstky vodičov a tí za sprievodu pokračovali smerom na Račianske mýto... Ako to išlo ďalej sa asi dozviem až zo zajtrajších novín. Dúfam, že to nepôjde smerom k násiliu... Veď ranný vánok nám odhalí zločiny noci.
Ja si len úfam, že krása sa ukáže. Lebo v novinách je zas špina, kvetu nikde. Jediná pravicová strana, schopná počtom voličov konkurovať polovici SMER-u sa pomaly topí v malichernej dôležitosti jej vodcu a strašidla v skrini s veľkým logom napredku. EU nám nepreplatí zbabrané diaľnice, pri ktorých výstavbe sa za pomoci prezidenta narušujú základné práva na majetok a práva občanov rozhodovať o svojom okolí. Ministerkine „sociálne" podniky a ťah na II. pilier. Neprítomnosť učebníc na školách a profesúra ministra. Súdnictvo bez súdnosti a akreditácie bez kreditu. Mýtna spúšť. Lekári v štrajku zakrytí rokovaním v priestoroch ministerstva a ruiny víťazného záchranného systému. STV a ministerstvo kultúry v novom centre s novým dlhom, ktorý aj tak mi zaplatíme a nie riaditeľ a ani minister. Ekologické lesníctvo, skládka v Pezinku a vily oproti Devínu. Opäť raz kolaborujúca cirkev a odborári a národné vakcíny SNS do sŕdc našich zamerikanizovaných detí. Kasíno ako investícia s pridanou hodnotou a najbohatší minister financií v dejinách republiky. Rómske internačné zariadenia. Nástenky na ministerstvách a garáže kade-tade po svete. Samo-únosy a samo-zbitia a samo-otrasy mozgu.
Kde sa v toľkej špine asi váľa tá krása? Zatiaľ si držím hlavu nad takýmto svinstvom a čakám na koniec tohto neveselého príbehu. Čo poviem svojim deťom? Svet je taký hnusný a musíš tomu čeliť, lebo niekde na konci, tam sa zjaví tá spanilá krása. A je jedno, či ste pravičiar či ľavičiar, v tej špine sa váľajú všetci mocipáni. Len jedni trčia viac a druhí sa chcú zahrabať ako pštros - len zabúdajú, že trčí ušpinený zadok. Už som sa aj začal báť, dokedy ešte mám čakať na ten sľubovaný koniec. No dnes som JU konečne zazrel. Stála nezákonne na križovatke, ale trčala tam ako osamelá margarétka zo zelenej lúky s húkačkami. Krása občas musí porušiť zákony, aby ju bolo vidieť v krajine, kde zákony chránia len sebcov a zlodejov.
