Každodenná realita naznačuje, že vysoko pravdepodobný je iný vznik slova občan - nie zo slova obec, ako to uvádzam v predchádzajúcom blogu. Slovo sa skladá zo slabík ob- a -čan. Tu načrieme do studnice múdrosti nášho jazykovedného ústavu a tam nám vzíde odpoveď. Čiastočná. Slabika ob je vlastne prefixom, alebo predponou. Ob- alebo obo- je známe z rôznych slov - obzrieť, občiahnuť, obsiať, obrezať, obvracať, obsekať, oblámať, obtrhať, obložiť, obšiť, obviazať a používa sa pri snahe vyjadriť:
Činnosť prebiehajúcu okolo niečoho alebo niekoho pri činných slovesách. V takom prípade ak máte občana činného, tak všetky práva ho obchádzajú, napriek jeho snahe dovolať sa občianskych práv a slobôd. Pri stavových slovesách - teda občanoch, ktorý nečinne čakajú a ktorých je u nás väčšina, by malo tiež svoj opodstatnený význam - občan je ten, ktorý nezasahuje do deja. To čo sa okolo neho deje, ho derie z kože - napríklad obderie. Taktiež sa táto prípona pripája k slovesám, ktoré vyjadrujú aktívny pohyb okolo niečoho - teda obchádzať občana. Navyše sa predpona ob- pripája aj pri opakovaných činnostiach - obstávať, obsedúvať po krčmách a pod. Tiež je v tejto predpone ukryté nadobudnutie nejakej hodnoty zaujímavou činnosťou: verejne obstarať, obťažiť daňami. Pridaním prefixu ob- dodávame alebo odoberáme nové vlastnosti - občerstviť, obľahčiť, obnažiť, obšťastniť. Najvýznamnejším dokladom vzniku slova občan spojením dvoch polo - významových slabík do kopy je, že predpona ob- vyjadruje aj schopnosť strpieť a vydržať nejakú činnosť - obsedieť, obliehať. Naopak proti tomuto výkladu vzniku slova občan je jeden z významov predpony ob- teda vytvorenie slovesa, opisujúceho priamu činnosť - obhospodáriť, obrobiť, objednať, oboznamovať.
Omnoho väčší problém je s pôvodom slabiky -čan. Ústav slovenskej jazykovedy nám neposkytujú ani v jednom zo slovníkov prístupných na internete výklad tejto prípony - sufixu. Preto sa musíme oprieť o naše pozorovacie schopnosti a všimnúť si, v ktorých slovách sa sufix -čan vyskytuje. Stačí dať do vyhľadávača - dedinčan, Bratislavčan, vidiečan, Korzičan. Z tohto výskumu nám logicky vyplýva, že táto koncovka vytvára vzťah kmeňu slova ku geografickej jednotke. Teda ak žije nejaká osoba na dedine - tak sa vytvorí slovo tím, že sa pripojí -čan vznikne dedinčan. Táto prípona opäť raz potvrdzuje teóriu o vzniku slova občan zo slova obec, ale prečo vytrhli -ec- a nevzniklo slovo obecčan je naozaj pochopiteľné len pre jazykovedcov.
Preto sme sa rozhodli obzrieť sa, či nie sú možné kultúrne importy do slovenského jazyka. V takom prípade by sme iný výklad prípony -čan našli najbližšie na ďalekom východe. Nakoľko však Číňania známi svojou tvorivosťou a obľubou v kaligrafii vytvorili množstvo znakov pre slabiku -čan, museli následne pre ňu vytvoriť aj množstvo významov. A tak sa dozvedáme, že táto slabika mohla znamenať: cikádu, stredná manželku, noháv, vrcholec, veľkú loď, vyrobiť, zbabelec, zapáliť oheň, obchod, uterák, prenasleduj, nasleduj, zvuk vody, priprav, nepravidelný, dokonca mesiac a krása. Najzaujímavejším vo vzťahu k významu slovenského slova občan však ostal význam „kôň bez sedla" alebo význam „otravovať" . Napriek vzdialenosti je kultúrny vzťah k občianstvu v rámci čínskej a slovenskej spoločnosti veľmi podobný.
Ak teda spojíme predponu ob- a príponu -čan, vznikne nám zaujímavý tvar. Nakoľko nám chýba kmeň slova, ku ktorému by boli tieto dve slovotvorné časti pripojené, vznikne vlastne slovo zvláštne - dodnes k nemu nebol vymyslený lingvistický termín. Význam slova občan v takom prípade hovorí - je to ten, ktorý nie je (nakoľko chýba kmeň slova), ale treba ho obchádzať, obľahčiť, obohrať, obtrhať, obísť, lebo je to kôň bez sedla a vkuse len otravuje.
