Pre nás v komunizme vychovaných „socialistov" je neobvyklé prizerať sa na niečiu biedu, lebo to vraj hovorí o tom, že sme ju dopustili mi úspešní (čo je len zriedkavo pravda). Tento stav sa nemá ukazovať a tak prvoradým problémom bolo, vyhnať bezdomovcov (ktorí smrdia, obštievajú, ovracajú nielen stanicu, ale aj Predstaničné námestie) čo najďalej, mimo dosahu turistov. Akoby fanúšikovia hokeja riešili naše sociálne problémy. Len nech idú bezdomovci preč z očí. Keď zmiznú oni, nebude to musieť nik čistiť. Iba že každé mesto malo a mať bude túto sociálnu skupinu. Ale mať starostlivých manažérov či riaditeľov. Slovensko ich zatiaľ má ako šafránu.
To že vo Viedni v podchode na Karlsplatzi, alebo na železničných staniciach je množstvo vekslákov, bezdomovcov a imigrantov robí z tohto veľkolepého mesta to isté čo z Bratislavy jeho vlastní bezdomovci a Rómovia na Hlavnej stanici. Mesto živé, so všetkými sociálnymi skupinami, ktoré do mesta patria. Vadiť by mali iné detaily. Napríklad: hneď vedľa toho podchodu vo Viedni je stavba, ktorá sa dostala aj na euromince. Vedľa našej stanice je historická budova železníc s Múzeom dopravy. Tá sa nedostala ani na jeden plagát na stanici, ktorý by na ňu poukazoval. Prečo? Je to múzeum zlé? Vlastne na Predstaničnom námestí sa neukazuje nič, čo by lákalo turistov do mesta. Veď majú mapky a bedeckre, všakže.
Čo mňa najviac zaujalo na celom tom veľkolepom upratovaní hlavného mesta je fakt, že na to aby sa to stalo, musí prísť na návštevu európskeho hlavného mesta niekoľko hokejových tímov a ich fanúšikovia, aby sa mesto intenzívne začalo vôbec zaoberať tým, ako vyzerá jeho stanica, zastávky, námestia, koľaje, chodníky a podchody. A zároveň jedným dychom predstavitelia dodajú, že by chceli prilákať viacej turistov do budúcna. Veď nevadí, že vedľa narýchlo opravenej trate električky na hlavnom pešom ťahu do centra, kúsok od ministerstva financií je chodník pri poklope kanála prepadnutý o 20 cm?! Nevadí, že fontána pred úradom vlády medzi budovami univerzitných fakúlt je suchá a smutná. O dizajne odpadkových košov len pomlčím, lebo veď na čo do nich investovať, keď to mládež zničí.
Ešteviac ma po skončení majstrovstiev zarazil iné úkazy. Prečo si myslíme, že si hanbu urobíme len pred turistami, ktorí prídu počas hokejových majstrovstiev? Prečo nám bolo posledných 20 rokov jedno, čo si o nás pomyslia turisti, ktorí sem prídu na lodiach či autobusoch? Lebo ich bolo naraz málo? Len jeden či dva autobusy? Prečo manažment slovenských železníc a autobusovej spoločnosti, ktorá spravuje stanicu Mlynské nivy doteraz nečistil každoročne stanicu? To naozaj stojí toľko veľa, poriadne si poupratovať dva krát do roka okolo stanice? Prečo pre iných turistov netreba vyčistiť stanice a podchody? Mám pocit, že to hovorí viacej o nás než by sme chceli. Akoby turisti, ktorí idú za kultúrnymi pamiatkami a atmosférou starej dievky/krásavice na Dunaji boli menej významní, než zväčša jednostranne zameraní hokejoví fanúšikovia? O našich politikoch to hovorí jedno - bez ohľadu na stranu, ktorej členmi sú - pokiaľ ide o kultúru, tak sú nám všetci ukradnutí, ale keď sem príde banda fanúšikov hokeja či futbalu, tak to sa ideme pretrhnúť, aby sme im vyhoveli. Veď svedkom je stav Slovenskej národnej galérie v porovnaní s miliónmi eur, ktoré boli vynaložené na dokončenie haly - našej vraj tiež národnej.
Aspoň vidno, čomu tento národ pripisuje vyššiu hodnotu. Hossa či Galanda? Gáborík alebo Fulla? Zdá sa, že nie každý náš chlapec je obsiahnutý v spojení - naši chlapci.
