Slovenská Odysea do Afriky.

Keď tiahli Achájci na Tróju, mali v zálohe plné lode hrdinov. Ale keď sa len jeden z nich, Achilles, rozhodol sedieť na zadku, tak sa dostali do patovej situácie. Aby vyhrali, museli sa spoľahnúť na fintu jedného mudrca. Lišiackeho Odysea. Slovenská národná hrdosť, extrémne založená na športových výkonoch, sa opäť raz dostane na pretras. Povestný výkrik jedného moderátora, ktorého výkon sa podobá na výkon niektorých bojovníkov na ihrisku, sa ozýval len raz. Na náš postup potrebujeme vlastný gól súpera a hneď začnú ódy na rastúcu kvalitu nášho športu. V tej zime by sa nechcelo behať asi nikomu. Áno. Nášmu výberu sa podarilo dostať sa na majstrovstvá. Vďačíme mnohým výborným futbalistom za skvelé výkony. Pre každého futbalistu v národnom tíme je to asi najdôležitejšie víťazstvo. Jeden výborný tréner, zopár pozoruhodných hráčov a zvyšok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Náš šport je asi naozaj v dobrých rukách. Ale keď sa Odyseus na to vykašle, uvidíme, čo spravia tisíce zoči-voči múru Trójskeho veľkomesta. Povestný tromf, ktorý vyťahuje spomínaný lišiak na konci zápasov nie vždy vyjde a občas je aj drevený. Ale povedzme si na rovinu. Nik z nás nečaká, že Tróju dobyjeme, aj keď vylodenie má naša vlajková loď už isté. Zopár jedincov sa nájde, ktorým sa pletie význam slov vedieť, dúfať, veriť a poznať. Pred zápasom so Slovinskom sa chcelo, z pre mňa úplne nepochopiteľných dôvodov, 100000 Slovákov dostať na „súboj tisícročia“. Koľko Slovákov sa bolo pozrieť na Osadné, ktoré už jednu svetovo uznávanú cenu dostalo? Chceli vidieť len nádej na vlastné oči a tešiť sa z nevídaného. A uvideli niekoľko chlapov naháňať sa tak pomaly za loptou, že sa Slovincom čudujem, že nedali tucet gólov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nádej menom Afrika. Už si to viem predstaviť. Náš hlavný komentátor, nápadne podobný Rafaelovi R., nie len výzorom ale aj intelektom, bude kričať a hovoriť o kvalitách našich chlapcov. Rodáci z našich lúčin a hájov, husákovská vymaznaná generácia, bude naháňať loptu spolu s brazílskymi pralesom živenými chlapcami. Tak si predstavte – naháňa vás anakonda a vy musíte byť rýchlejší a lepší a.... Slovač?! Zrýchlenie z nuly na sto im trvá ako trabantu. Keď sa pozriete na väčšinu zápasov slovenského výberu, tak vás až trasie, ako sa to všetko podobá na slovenskú každodennosť.

Idete na úrad a pani klepká prstom a nudí sa. Pije kávičku. Pozriete na politikov a tí sa horko ťažko dostanú do práce. Každý na niečo čaká, že sa to pohne samo a ich lopta sa k nim nejako dokotúľa. Všetci si povieme, kto by za tie peniaze aj robil. No veď to poznáme sami a ja tiež nie som výnimka. Načo sa máme snažiť, keď nám potom preklepnú po prstoch alebo vyhlásia naše víťazstvo nad systémom za šéfove? Motivácia? Prečo to robíš? Na čo to je? Máš nápad – super, ale vieš, musíš najprv ísť na ten úrad, z tadiaľ ťa pošlú tam a vo výslednom konkurze sa komisia rozhodne pre sestru šéfovej sekretárky. Že nevie zapnúť počítač? Vášeň, pocit zodpovednosti, nápaditosť a boj o prežitie sa vytratili. Len šedý priemer a nezáujem. Aj v tohto ročnom tíme zažiaril ako blesk z jasného neba Odyseov syn, Telemachos. Jeho nohy a nápad prezrádzali dobrú výchovu jediného trénera, ktorý slovenský futbal vyviezol z našej lokálpatriotistickej bubliny na svetlo sveta. Synov výkon vystretou rukou ukazoval na zvyšných hráčov, postávajúcich a čakajúcich na loptu. Ďalší sizyfovský počin na ceste k ďalšiemu Pyrrhovmu víťazstvu. „Ešte jedno také víťazstvo a sme zničení“.

Michal Bernát

Michal Bernát

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

večný študent a pozorvateľ. Zoznam autorových rubrík:  AntikaChotárne správyHontPoviem si svojeNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu