Hodinový hotel

Hodinové lôžka
sú prístavy
stratených blúdiacich
smutných lodí.
Lodí akých si vieš
sto predstaviť.
Nepredstavuj, počkaj,
raz sa zrodíš
sám, alebo zrodia
ťa v jednu z nich.
Zmietajúci v kŕčoch
sa osobných -
uvíta ťa chorá
mĺkva vrava
do opršaných hrádz
raz priplávaš.

Zakliate boky
v zaliate doky.
Žiariace stoky -
s nákladom sto kíl
hľadáš si na dne
hladenie chladné.
Stačí keď sadne
rozkročiac zadné.

Domov, drobná plôška
zeme v mori,
kde tratia ľudia cit
v slepej plavbe.
V plavbe plavíš sa tiež,
ktorá morí?
Vkroč krivého krôčka
v hnilej stavbe!
Klesaj, založ požiar,
útes načni!
Buď Robinson s hrčou
jednoznačný.
Stroskotaj, huk mora
láskou striedaj.
Jednotkou tisíc ráz
nie je bieda.

Ostrov je láska
prístav len mľaská.
Domov je láska,
dýcha sa zťažka,
keď z ôk sa stráca,
keď mľask je pláca...
Aj keď si už začal,
vždy je cesta späť.