Nočné prechádzky

Keď sa slnko zakryje obzorom,
zrazu dýchať sa dá,
obuj plátenky, čo sú pod stolom,
spomeň, že si mladá,
vykašli sa na logiku
a po chladnúcom chodníku
iba kráčaj a kráčaj.

Keď ti bledá tvár líce nastaví,
kolená sa trasú,
sadni si medzi steblá do trávy,
načúvaj tmy hlasu,
zažeň horkosť stratených miet,
zabudni na dym cigariet,
vôňou noci sa máčaj.

Ak ťa nad ránom prekvapí chladno,
sveter visí doma,
ak sa dostaneš úplne na dno,
tak nebuď lakomá,
bude stačiť, keď zazvoníš,
prídem za tebou ako nič
a zoberiem ťa na čaj.

Aby si sa netriasla od zimy,
požičiam ti kabát,
taký ako s kožkami myšími,
nemusíš sa ma báť,
iba to budem za to chcieť,
povedz: smútku už vo mne niet,
povedz: už ma nestrácaj.