Rosa

M ám rád spomienky na tvoje vlasy,
na chvíle keď ma šteklili na jazyku,
keď sme vypli bezpečnostné pásy
a aj rosa našla svoju symboliku,

keď spadla na nás z nočného neba
hoci skrytý sme boli v modrej škatuli
zmočila mňa a zmočila teba,
nevedela ku komu sa viac pritúli.

Tak sme v objatí spojili telá,
rosa od nás utiekla na okenné sklo,
ako keby vôbec nevedela,
možno jej to len od vzrušenia nezaplo,

v slušnej spoločnosti sa nesluší
vypliešťať zo skiel svoje bledé kukadlá,
pozorovať milencov na duši,
keď im šľachetná tma zábrany ukradla.

Keď sú zakliati do milostných múk
a každou sekundou sú vo väčšom ohni,
len tancom trasúcich sa vlhkých rúk
stanú sa v žiare ohňostroja slobodní.

Rosa odíde cez škáru v okne
a my v modrej škatuľke tmavou alejou
spomeň na to vždy keď tráva mokne
a slnko ťa pošteklí v ráno bez mrakov.

Kvapky rosy sú príčina zahmlených skiel.
Kvapky rosy vidia tance zdvojených tiel.
Kvapky rosy preletia celý svetadiel,
aby ti mohli priniesť dotyk našich pier.