Písmo:
A-
|
A+
Spomínaš si na časy
keď zaťatí
sme boli v koreň krásy?
A teraz sme
len v zajatí,
v studenej tme.
Žiaľ nám počatý bol,
alebo len mne.
Spomínaš si na slová
pri lúčení?
Ešte dnes ma to klová,
nezaženiem,
som skľúčený,
to súženie,
že čas osnová bôľ
rovnako len mne.
Spomínaš si na náš skon?
Prišiel rýchlo.
Snáď niekde zvonil zvon,
čierne šaty.
To ma pichlo,
že zo straty
vydral sa ston, bolí,
ľútosti len mne.
Pamätáš si tmavé dni,
noci bez snov,
či priadla si: „láska tni“?
Dúfať ešte
v náznak bez slov
- žhnúce kliešte,
že sme ozajstní boli,
zostalo len mne.
Pamätám si na príchod
tvojho tela,
ale slnečný východ
ma nestihol.
Zima biela
ťa s predstihom
premenila na ľad
a cit nezostal ani mne.
