Výpravca

T ak som odprevadil leto,
keď mu vietor vlasy splietol,
dážď mu zotrel slzy z tváre,
jeseň čaká neustále,
kým pavúky dolietajú vzduchom,
kým už nezačuješ ľudským uchom
pískanie vlaku, ktorým odchádza,
leto odchádza a ty ... prichádzaš?

Tak som odprevadil leto,
na rozlúčke s týmto svetom,
po stužke s lupeňmi kvetov.
A po ceste domov
míňam kostry stromov,
prázdne záhradné podniky,
lístím zakryté chodníky
a akýsi dvaja
na ulici tridsiateho prvého mája...
ale nie,
to je len... blúznenie.