Vzácna

N ádherné sú dni,
keď som nekľudný,
lebo kráčaš vedľa mňa,
ty, prízrak z krásneho sna,

tak sa štípnem na zápästí
a v zrkadle bolesti
vidím že si skutočná
moja láska polnočná

a som šťastný.

Lebo mi dávaš niečo bez mena
na päť, možno na štyri písmená
šedivá prítomnosť je zmenená

razom na sny.

Tak by som chcel
aby som smel
byť s tebou
žiť nehou,

to by bol zázrak.

Povedz mi či lásku môže rozfúkať čas,
či z tepla môže sa stať len ostrý mráz,
či z básní zostane len pár sterilných fráz,
či žijeme keď zomrie cit vo vnútri nás,
či utopíme sa v mori sinavých más,
či v ľad sa zmení náručie ľúbostných krás,

tomu nechce sa mi veriť.

Túžim ťa vidieť v zimnom kabáte,
keď jamy budú snehom zaliate
a zbadať ťa stáť na konci čiernej veci,
zistiť že obavy boli iba kecy.

Skryť ťa pred sychravým novembrovým dažďom
objímať sa s tebou vo výklenku každom
a už nikdy ťa nepustiť
si pre mňa vodou na púšti

vzácna.